Buenos Aires

On a Thursday in December, foggy and cold Vienna is once again filled with protesters, yet again showing their disapproval of the blue-turquoise coalition in Austria.

At the Plaza de Mayo in Buenos Aires, as on every Thursday, the demonstrators of the movement Madras de Plaza de Mayo meet. The first demonstrations began here on April 30, 1977. Mothers come who are desperately looking for their children and relatives who disappeared during the Argentine dictatorship in the 70s and 80s. They have been struggling peacefully up to the present day to clarify about 30.000 disappearances. 

Each peso helps

On a Saturday afternoon a flea market is being held in the sun-drenched Parque del Centenario in the quarter of Caballito. Porteños put used but still usable big and little things on their blankets and temporary sales counters. Children carefully place their old toys in a few regular rows. I read an even-tempered expression in their young faces. These families are happy about each peso, they don´t "store" childhood in large mahogany cabinets that are scrupulously sealed for decades. Their untouched and fragile childhood remains hidden only in the drawers of their memory. 

According to unofficial data, an unbelievable 50% of the Argentine population, especially in rural areas, lives on the poverty line. During long evenings and nights whole families walk through the streets of Buenos Aires with black garbage bags and barrows. They try to reach for recyclable waste - especially paper and cardboard - in the big and deep containers. Although collection and subsequent sorting of garbage brings a regular income to both individuals and families, it does not replace a real wage. 

After the great economic crisis of 2001, the term Cartoneros began to appear very often in the media. It describes approximately 25.000 people who live outside the system and make their living mainly from urban recycling in the capital city of Argentine. In fact, the system even benefits from these people, as they take on many of its duties regarding waste management. 

Different movie/ Otra película

Affluent people and tourists enjoy the evening in bars and modern lounges in the hipster district of Palermo. Well-groomed young people stand in front of the clubs. Meanwhile the Cartoneros lie in the nearby side streets on their mattresses. The sceneries of Buenos Aires change quickly and shock with unprecedented contrasts.

Mariela, a friend of ours, says that it is nearly like being suddenly placed in a completely different movie - otra película. For example the poorest unofficial city district of Villa 31 lies just beside the new and rich neighbourhood of Puerto Madeiro. Did the local people get used to the poverty in the same way they switch the TV-channels? Both Mariela and her husband Bryan are saddened by this subject. Even the volunteering activities seem only to increase Bryan´s frustration. The solution could be long-term investments in education and special projects in the field of social work. 

Madras de Plaza de Mayo

At the very back: Obelisco de Buenos Aires

Flea market at Parque del Centenario

Flea market at Parque del Centenario

 

Buenos Aires

Hmlistú a studenú Viedeň opäť zaplnili protestujúci, vytrvalo vyslovujúci nesúhlas s modro-tyrkysovou koalíciou v Rakúsku počas tkz. "Štvrtkovej demonštrácie". Na námestí Plaza de Mayo v Buenos Aires sa tak ako každý štvrtok zišli demonštranti hnutia Madres de Plaza de Mayo. Prvé demonštrácie začali 30. apríla 1977 matky hľadajúce svoje deti a príbuzných, ktorí zmizli počas argentínskej diktatúry v rokoch 1970-1980. Doteraz bezúspešne bojujú za objasnenie približne 30.000 zmiznutí. 

Každé pesos sa zíde

Počas sobotňajšieho dňa sa v slnkom zaliatom parku "Parque del Centenario" v štvrti Caballito koná blší trh. Na deky a provizórne predajné pulty miestni Porteños porozkladali nepotrebné, používané ale stále použiteľné veci a vecičky. Deti vedľa seba zamyslene a dôsledne ukladajú staré hračky. V ich predčasne vyspelých tvárach čítam vyrovnaný výraz. Týmto rodinách sa zíde každé pesos. Nenosí sa tu uschovávať detstvo do veľkých mahagónových skríň, ktoré sa  niekoľko desaťročí svedomito zapečatia. Ich nedotknuté a krehké detstvo zostáva schované len v pomyselných šuplíkoch.

Až neuveriteľných 50% argentínskej populácie, najmä vo vidieckych oblastiach podľa neoficiálnych údajov žije na hranici chudoby. Počas dlhých večerov a nocí prechádzajú celé rodiny s deťmi po uliciach Buenos Aires s čiernymi odpadkovými vrecami či káričkami. Z hlbokých útrob kontajnerov sa snažia vyloviť recyklovateľný odpad- najmä papier a kartón. Zbieranie a následné triedenie odpadkov prináša jednotlivcom či celým rodinám pravidelný príjem, ktorý však nenahradí normálnu plácu. Po veľkej ekonomickej kríze v roku 2001 sa médiách začal často objavovať pojem "Cartoneros", opisujúci približne 25.000 ľudí žijúcich mimo systému argentínskeho hlavného mesta, živiacich sa najmä urbánnym recyklovaním. Títo ľudia síce žijú mimo systému, prinášajú mu však osoh tým, že preberajú mnohé jeho úlohy. 

Iný film/ Otra película 

V hipsterskej štvrti Palermo v baroch a moderných lokáloch posedávajú zámožnejší ľudia i turisti a užívajú si večer. Pred vychytenými barmi postávajú vymódení mladí ľudia. V neďalekých postranných uličkách si zatiaľ líhajú na matrace Cartoneros. Scenérie Buenos Aires sa vedia zmeniť rýchlo a šokujú nevídanými kontrastmi. 

Kamarátka Mariela pri týchto radikálnych zmenách prostredia hovorí, že je to ako byť odrazu v "inom filme", je to ako "otra película"- ibaže zakotvená v realite. Napríklad hneď neďaleko novej bohatej štvrte Puerto Madeiro leží najchudobnejšia neoficiálna mestská štvrť Villa 31. Žeby si miestni ľudia na chudobu už zvykli ako na prepínanie televíznych kanálov? Mariela a jej manžel pri tejto téme obaja zosmutnejú. Dobrovoľnícke aktivity, zdá sa, ešte len zvýšili Bryanovu frustráciu. Riešenie by mohli predstavovať dlhodobé investície do vzdelania a špeciálnych projektov v oblasti sociálnej práce.