El Chaltén

Recommended song: The Black Keys- Little Black Submarines

El Chaltén is a small town situated in the northern part of the National park Los Glaciares, near the border with Chile. It is set in picturesque surroundings and provides breathtaking views right after crossing the city´s borders. The city´s name comes from the language of the indigenous population of Patagonia, called Tehuelche. It refers to the omnipresent hill of Cerro Fitz Roy, which the people of Tehuelche considered to be sacred.

The journey from El Calafate to El Chaltén takes about three hours by bus and it is recommended to buy the bus tickets a few days in advance. Before entering the city the bus stops at the administration station of the park rangers. They briefly inform us about the status of the hiking trails as well as about the local rules. 

For example they warn us not to talk to the street dogs, because they tend to accompany people to the National Park. They add that we are very lucky with the weather, which is supposed to be very nice the next few days. The local climate is influenced not only by the Atlantic and the Pacific Ocean but also by the proximity of the Andes. As a consequence there are frequent rainfalls and just little sunshine.

El Chaltén was founded in 1985 and belongs to the youngest places in Argentina. One of the reasons for its foundation was the consolidation of Argentina´s land claims against the neighbouring state of Chile. Since then, El Chaltén has grown in particular due to peaple rejecting the conventional way of life of Argentine cities. They realise their entrepreneurial ambitions especially during the season from October to May.

We head off on the first seven-hour trek to the lake Laguna Cerro Torre, named after the famous peak Cerro Torre (3128 m), just after our arrival. Among climbers, Cerro Torre has gained the reputation as the world´s most fertile but also most beautiful peak. This is mainly due to its smooth granite walls, partially ice-covered surface and unpredictable weather conditions. 

The first undisputed ascent of the peak of Cerro Torre was made in 1974 by the “Ragni di Lecco” climbers Daniele Chiappa, Mario Conti, Casimiro Ferrari and Pino Negri. The expedition reached the very top after spending nearly three weeks in a tent due to the bad weather conditions. 

 

El Chaltén gives the impression of a relaxed and alternative place. In the evenings the pubs here play mainly grunge, blues-rock and reggae music. We enjoy the local specialty locro together with home-made beer while sitting in the courtyard of the cozy brewery Cerveceria Artesanal. The typical warm and dense soup locro suits well after our long trek. The tourists tend to extend their hikes into the twilight hours. 

On Friday evening a concert of a Patagonian Ska Band takes place in one of the courtyards. Tourists, locals and their children all have fun while dancing together in the fresh mountain air. 

The next day we do an eight-hour hike to Fitz Roy Hill and the lake Laguna de los Tres. After twenty minutes, the view of the branched river Río de las Vueltas spreads out in front of us. After an hour and 45 minutes we are walking around the lake Capri which is very close to a natural campsite in the nearby forest.

The surrounding nature changes its face during the trek; only the scenery of the mountain peaks stays constant. We walk through the magical forests, cross the crystal clear rivers and observe the Andean condors as well as the great and fearless wood-peckers. The virgin-like forests suddenly change into a landscape reminding us of an alluvial forest. Before reaching the goal, we have to handle an approximately one hour long steep ascent on the stony surface.

 

On the last morning we decide to go for an hour-long trek to the Los Cóndores Viewpoint. Under good weather conditions it is possible to observe the flying condors from this point. All local treks begin directly in El Chaltén and they are well marked. In windy weather, it is not recommended to hike to the Laguna Toro lake or to ascent to the Laguna de los Tres lake.

***

El Chaltén je malé mestečko ležiace v severnej časti Národného parku Los Glaciares, blízko hraníc s Čile. Zasadené do malebného prostredia poskytuje už pri prekročení hraníc mesta dychvyrážajúce pohľady na okolité štíty. Názov mesta pochádza z jazyka pôvodného indigénneho obyvateľstva Patagónie (od ľudí kmeňa Tehuelche) a označuje všadeprítomný vrch Cerro Fitz Roy. 

Cesta z El Calafate do mesta El Chaltén trvá približne tri hodiny, pričom lístky na autobus sa odporúčajú zakúpiť pár dní vopred. Pred vstupom do mesta autobus povinne zastaví v stanovišti správcov Národného parku. Tí nás stručne informujú o stave turistických chodníkov a miestnych pravidlách. Napríklad nás upozorňujú, neprihovárať sa túlavým psom. Vraj sa dá s nimi rýchlo skamarátiť a oni potom človeka sprevádzajú až do hôr. Park rangeri dodávajú, že máme veľké šťastie, pretože meteorológovia hlásia výborné počasie na nasledujúce štyri dni. Keďže je lokálna klíma ovplyvnená nielen Atlantickým a Tichým oceánom ale aj blízkosťou Ánd, sú pre región typické časté zrážky a málo slnečných lúčov. 

Obec El Chaltén bola založená až v roku 1985 a patrí tak k najmladším miestam Argentíny. K jednému z dôvodov jej vzniku patrilo aj upevnenie pozemkových nárokov Argentíny voči susedného štátu Čile. Odvtedy sa El Chaltén rozrastá najmä prisťahovalcami odmietajúcimi konvenčný spôsob života argentínskych aglomerácií. Ich kreatívne podnikateľské zámery tu uskutočňujú najmä počas sezóny- od októbra do mája. 

Hneď v po príchode sa vydávame na prvú asi sedemhodinovú túru k lagúne Torre, pomenovanej po slávnom vrchu- Cerro Torre (3128 m.n.m.). Ten kvôli nevyspytateľným poveternostným podmienkam, hladným granitovým stenám a z časti aj zľadovatenému povrchu medzi horolezcami získal povesť jedného z najťažšie zdolateľných ale zato najkrajších vrchov na svete. 

Ako prvý oficiálne zdokumentovaný výstup na vrch Cerro Torre zvládol taliansky horolezec Casimiro Ferrari so svojou výpravou v roku 1974. Po tom, čo bola výprava donútená prečkať nepriaznivé počasie v stane, sa jej tesne pred vyčerpaním zásob podarilo vystúpiť až na samotný vrchol. 

El Chaltén budí dojem uvoľneného alternatívneho miesta. Z početných podnikov sa podvečer ozýva najmä grunge, blues-rock a reggae. Na dvore útulnej pivárne Cerveceria Artesanal zalievame miestnu špecialitu Locro  domácim pivkom. Po dlhej vandrovke človeku dobre padne teplá hustá polievka. Slnko tu zapadá neskôr večer, čo turistom umožňuje predĺžiť túry až do večerných hodín. 

Na jednom z dvorov sa v piatok večer koná koncert patagónskej ska kapely. Turisti sa miesia s miestnymi, deti s dospelými, všetci tancujú, zabávajú sa pospolu na čerstvom horskom vzduchu. 

Nový deň so sebou prináša osemhodinovú túru k vrchu Fitz Roy a k lagúne nazývanej Laguna de los Tres. Už po počiatočných dvadsiatich minútach sa pred nami rozprestrie výhľad na rozvetvenú rieku Río de las Vueltas. Asi po hodine a trištvrte kráčame okolo lagúny Capri, v ktorej blízkosti leží prírodný kemping. Miesta vyhradené pre stany sú oddelené stenami z vetiev stromov, voda sa naberá z potoka, namiesto splachovacieho WC tu nájdete len provizórnu latrínu. 

Okolitá príroda počas túry mení svoju tvár, len kulisy miestnych štítov zostávajú nemenné. Kráčame cez magické pralesy, prekračujeme krištáľovo čisté rieky, sledujeme andské kondory a veľké nebojácne ďatle. Prales sa odrazu mení na krajinu pripomínajúcu lužný les. Pred dosiahnutím cieľa nás ešte čaká asi hodinový strmý výstup po kamenistom povrchu k cieľu. 

Všetky miestne túry začínajú v blízkosti mesta El Chaltén a sú výborne značené. Pri silnom vetre sa neodporúča túra k lagúne Laguna Toro či výstup k lagúne Laguna de los Tres. Posledné doobedie využijeme na asi hodinovú túru k vyhliadkovému bodu Los Cóndores Viewpoint. Za priaznivých podmienok z toho bodu dajú výborne pozorovať krúžiace kondory.

Perito Moreno Glacier

The smaller airport of Buenos Aires Jorge Newbery, located on the banks of the Rio de La Plata, is about 3000 km from the capital city of the department Lago Argentino- El Calafate. This town with 16,655 inhabitants is named after typical Patagonian bush the Calafate. El Calafate is the touristic centre of the National Park Los Glaciares. The shop windows of countless local shops here display different products (such as jams or liqueurs) made from its dark blue berries.

Before the founding of the town in 1927, there was just a small settlement intended as a supply base for wool transport from the surroundings. The town began to grow after the establishment of the Los Glaciares National Park. El Calafate gained popularity among the inhabitants of Argentina´s cities mainly in the last thirty years of the twentieth century. 

Street art in El Calafate

Increasing tourism has gradually changed the look of the city. Dusty roads were replaced by concrete ones, the number of hotels and hostels rapidly increased, the slopes overlooking the lake have been filled with new wooden buildings. The opening of a new airport in 2000 prompted the further development of tourism. The strenuous, almost thirty-hour journey across Argentina, has been replaced with an only three-hour flight from Buenos Aires.

The Los Glaciares National Park is 80 km away from El Calafate. Several travel agencies offer trips to the glacier Perito Moreno directly at the local bus station. Bus tickets can be bought either directly there or in different hostels. While walking to our hostel, we are accompanied by a stray dog. These “street runners” are an indispensable part of the Patagonian scenery. 

The National Park Los Glaciares (727,000 hectares) is one of the most visited national parks in Argentina thanks to one of the few growing glaciers in the world- Perito Moreno. His giant tongue dams one of the arms of the huge lake of Lago Argentino. Both the origin and growth of the glacier are related to the winds coming from the Pacific Ocean. These regularly drive clouds over the Andean Mountains. After snowfall in high locations, new snow pushes old snow layers into the valley.

Perito Moreno Glacier

We admire the approximately sixty-meter high and four-kilometer wide glacier walls “only” from the distance of the metal hiking trail. The system of several hiking trails offers various views of this remarkable natural spectacle. You do not have to climb up to the mountains, just stay at the lake and let yourself be carried away.

The dunes of cracking ice echo at irregular intervals. Pieces of ice break off at the end of the glacier tongue and fall into the water of the lake. This stunning performance can also be seen from the immediate vicinity of a boat. Several companies offer boat trips not only to get closer to the glacier Perito Moreno but also to reach the other glaciers situated at the lake of Lago Argentino- Upsala, Spegazzini or Onelli. 

Menšie letisko Buenos Aires Jorge Newbery Airport ležiace poblíž rieky Rio de La Plata je vzdialené takmer 3000 km do hlavného mesta okresu Patagónie Lago Argentino- El Calafate. Toto mestečko (16.655 obyvateľov) pomenované po typickej patagónskej krovine Calafate je turistickým centrom Národného parku Los Glaciares. Výklady nespočetných miestnych obchodov vystavujú rôzne produkty (napr. lekvár alebo likér) vyrobené z tmavomodrých bobúľ kroviny rovnomenného názvu Calafate.

Z malého osídlenia určeného ako zásobovacia základňa pre transporty vlny z okolitých miest vznikla v roku 1927 oficiálna obec. Po zriadení správy Národného parku Los Glaciares v roku 1946 sa mestečko El Calafate začalo rozrastať. Posledných tridsať rokov dvadsiateho storočia nabralo na popularite aj medzi obyvateľmi centier argentínskych aglomerácií.

Vzrastajúci turizmus postupne zmenil vzhľad mesta. Prašné cesty nahradil betón, provizórne ubytovne vystriedali hotely a hostely, priľahlé svahy s výhľadom na jazero zapĺňajú drevené novostavby. Otvorenie nového letiska v roku 2000 ešte viac podnietil rozvoj turizmu. Namáhavú, takmer tridsaťhodinovú cestu naprieč Argentínou nahradil len trojhodinový let z Buenos Aires.

Národný park Los Glaciares, kde leží aj známy ľadovec Perito Moreno je od El Calafate vzdialený ďalších 80 km. Viacero cestovných kancelárií priamo na autobusovej stanici ponúkajú túry k ľadovcu. Lístky na autobus sa dajú zakúpiť buď priamo tam alebo na ubytovniach. Z autobusovej stanice nás do hostela odprevádza túlavý pes, ktorému sa náhodou prihovoríme. Títo pouliční tuláci sú neodmysliteľnou súčasťou patagónskej kulisy.

Los Glaciares (727.000 ha) patrí k jednému z najnavštevovanejších Národných parkov Argentíny aj vďaka jednému z mála rastúcich ľadovcov na svete zvanému Perito Moreno. Jeho obrovský jazyk zahatal jedno z ramien jazera Lago Argentino ležiacom v južnej časti Národného parku. Vznik a rast ľadovca súvisí s vetrami vejúcimi od Tichého oceánu. Tieto naženú oblaky nad pohoria Ánd, ktoré sa vo vysokých polohách "vysnežia". Nový sneh vytláča staré snežné vrstvy do údolia.

Vysokánske, asi šesťdesiat metrov vysoké a štyri kilometre široké steny ľadovca obdivujeme "len" z diaľky turistického chodníka. Spleť niekoľkokilometrových turistických chodníkov ponúka rozličné pohľady na toto pozoruhodné prírodné divadlo. Netreba loziť na vysoké pohoria, stačí zísť k jazeru a nechať sa uniesť.
V nepravidelných intervaloch k nám dolieha dunenie praskajúceho ľadu. Z konca ľadovcového jazyka sa odlamujú kusiská ľadu a padajú do vody jazera. Toto ohromujúce predstavenie sa dá pozorovať aj z bezprostrednej blízkosti- a síce z lodnej paluby. Loďou sa po Lago Argentino prepravíte aj k ľadovcu Upsala, Spegazzini alebo Onelli. Táto súvislá ľadovcová plocha pokrýva 22.000 km² a patrí tak k najväčším na svete.