West Bank

Jerusalem

La Nocturna and El Popu

In the evening the heaven changes its colour to aquamarine. The colour of the Río de la Plata switches from brown to dark blue. While waiting for Inés with a bunch of her friends, a strong wind comes to us - a foretaste of the storm. 

Later on, it seems like in a slow-motion movie when we all aimlessly walk through the Christmas market of Montevideo La Nocturna. We hear blues and rock&roll instead of carols and admire the various handmade items such as little paintings from Espacio Uniceja or leather bags for the yerba maté tea accessories called matera. In addition, we closely examine historical football jerseys at one of the stands. 

The Uruguayan National Football Team was already one of the strongest national teams in the early years of professional football. Between 1924 - 1930 it won five of the big championships within just six years: the Olympic football tournaments in Paris and Amsterdam, the first football championship in 1930 as well as Copa América in 1924 and 1926. Not to mention the recent successes. 

Later on we talk to a friend of ours, Inés, in a great bar El Popu. She has already lived in several countries and complains about the paranoia caused by the nomadic way of life. Things that are allowed in Uruguay may be banned in Munich or New York. That is why she sometimes unconsciously balances on the edge of the law. El Popu is located in one of the family houses. Its walls are decorated with photos of young artists. 

It is already raining heavily outside, while we sit in its "living room". Various events are regularly held on the roof for voluntary contributions (e.g. yoga or meditation), there is a small community garden in the yard and jam sessions take place in its cellar until the early hours. 

Uruguay- a pioneer of Latin America

Uruguay has a reputation as a pioneer among the countries of Latin America, not only because of the decriminalisation of consuming and cultivating marihuana (the law applies just for the Uruguayans). The rights of the LGBT community are among the most liberal in both South America and the world. Civil unions for same-sex couples have been allowed since 2008 and same-sex marriages since 2013. Thanks to the political reforms of the early twentieth century, a solid basis for sustainable social policy was built here. The high level of education has helped not only to increase environmental awareness but to maintain the stable political situation as well. 

The country’s industry is situated mainly close to the capital city. Nearly 90% of electricity is generated from renewable energy sources. Also in the agricultural field, an environmentally-friendly and sustainable approach is used. On the Uruguayan Pampa plain (the highest peak of the country lies 514 meters above sea level), it’s mainly herds of cattle that can be seen, but Uruguay focuses on sheep farming as well. It should be pointed out however that also organic livestock farming produces methane emissions like everywhere in the world. 

Montevideo is a city, which can grow dear to your heart easily. The local people are very open-minded, friendly, helpful and chilled out. The postcolonial architectural variety and street-art offer a spectacular outdoor exhibition. The omnipresent old-timers can make you smile. Although social differences exist, their prominence compared to neighbouring Argentine is rather negligible. After all, José Mujica alias El Pepe together with his political ancestors and followers as well,  built  an almost revolutionary political culture, which persists to this day and contributes to Urugauy’s image as a socially-inclusive state.

Večer sa nebo sfarbí na akvamarínovo. Farba vody sa zmenila z hnedej na modrú. Čakáme na Ines a jej partiu, no najskôr k nám dorazí silný vietor- predzvesť búrky. 

Ako v spomalenom filme sa potom všetci spolu bezcieľne motáme vianočným trhom La Nocturma. Namiesto kolied tu hrá blues a rock&roll. V stánkoch obdivujeme ručne vyrábané predmety. Bližšiemu skúmaniu sa podujmeme pri historických futbalových dresoch Uruguaja alebo ručne vyrábaných kožených nádobách určených na príslušenstvo yerba maté- nazývaných nie inak ako matera.

Kamarátka Ines, ktorá už žila v niekoľkých krajinách, sa nám neskôr v podniku El Popu sťažuje na paranoju spôsobenú nomádskym spôsobom života. To, čo je povolené v Urugvaji, môže byť zakázané v Mníchove alebo v New Yorku. Niekedy tak ako Uruguajčanka nevediac balansuje na hranici zákona. El Popu je podnik nachádzajúci sa v jednom z rodinných domov. Jeho steny zdobia fotky mladých umelcov. 

Sedíme v jeho "obývačke", zatiaľ čo vonku leje. Na streche tu pravidelne prebiehajú rôzne akcie za dobrovoľný príspevok (napr. jóga alebo meditácia), na dvore je malá komunitná záhradka a v pivničných priestoroch sa konajú hudobné jam sessions. 

Uruguaj má spomedzi krajín Latinskej Ameriky priekopnícku povesť nielen v oblasti zákonov dekriminalizácie konzumu a pestovania marihuany (platiacich len obyvateľov Uruguaja). Práva LGBT komunity taktiež patria medzi najliberálnejšie nielen v Latinskej Amerike ale aj na celom svete. Registrované partnerstvá pre ľudí rovnakého pohlavia boli uzákonené v roku 2008, homosexuálne manželstvá sú povolené od roku 2013. Vďaka politickým reformám zo začiatku dvadsiateho storočia tu bola vybudovaná solídna základňa pre udržateľnú sociálnu politiku. Vysoká vzdelanostná úroveň dopomohla k vybudovaniu povedomia voči životnému prostrediu aj k stabilnej politickej situácii.

Takmer 90% elektrickej energie je vyprodukovanej z obnoviteľných energetických zdrojov. V poľnohospodárstve sa dohliada na ekologický a udržateľný prístup. Na rovinatej uruguajskej Pampe (najvyšší vrch krajiny leží vo výške 514 m.n.m.) vidieť najmä roztratené stáda hovädzieho dobytka, Uruguaj sa však orientuje aj na chov oviec. Kriticky treba podotknúť, že pri chove dobytka tu vznikajú podobne ako aj inde na svete škodlivé emisie metánu. Priemysel sa sústredí najmä do okolia hlavného mesta. 

Montevideo dokáže prirásť k srdcu z viacerých dôvodov. Miestni sú veľmi otvorení, srdeční a nápomocní. Postkoloniálna architektonická pestrosť či street-art ponúkajú veľkolepú pastvu pre oči. Alternatívna kultúra sa tu však najlepšie hľadá cez známych. Všadeprítomné old-timeri dokážu vyčariť úsmev na tvári. Sociálne rozdiely síce existujú ale ich markantnosť je v porovnaní so susednou Argentínou skôr zanedbateľná. Koniec koncov El-Pepe a jeho predchodcovia i nasledovníci vybudovali takmer revolučnú politickú kultúru pretrvávajúcu až do dnešných čias. 

 

Jacaranda trees and Rodó Park

Recommended Song: Chancha Via Circuito- Sueno en Paraguay

She parks her shopping cart under one of the plane trees on General Artigas boulevard. "Look, how beautiful they are," says the homeless lady to us and points her finger at the top of a giant tree, where a flock of chirping birds are gathered. She does not ask for money, just wants to share her feelings with us.

 

While photographing the Jacaranda trees, a man sitting in front of his doorstep shouts at me. He waves with one hand and holds a naturally coloured calabash gourd in his other hand. I come down from the España Boulevard to the side street Edil Hugo Prato towards him. He introduces himself as Viktor and points to a large-scale mural. “Look at that und take a picture, it´s a secret tip,” says Viktor and adds that the time of the year, when the pale-violet flowers of the Jacaranda trees bloom, is for him the most beautiful. “Just a couple more days and then I have to wait a year again,” he murmurs and looks up and down the blooming street.

Another day we try to find one of the favourite coffee places of the local scene, Café Nómade. We walk past young people, who have put almost the entire living room furniture on the sidewalk. They sit on various couches, listen to hip-hop and grill a huge piece of beef. Nobody complains about it, nobody really cares. Unfortunately Café Nómade is closed. The Saturday party probably lasted till the early hours and left a big chaos behind, which we see through the window. Just as we cross the road to the other side, a young man from Café Nómade runs after us. Although they are closed, he would make us a coffee, if we want. However, he would rather recommend the Café Tero in the nearby and spacious Rodó Park. 

It is possible to spend hours in the Rodó Park in nice weather. This about forty-hectare green space is visited by people of all age groups at the weekend. People picnic in the shade of tall palms, sit around fountains, watch the outdoor theatre, take a boat ride on an artificial lake, and children shout cheerfully on the merry-go-rounds. Punks, homeless people, students, families with children and pensioners share the public space in unbelievable harmony.

The National Gallery of Uruguay Museo Nacional de Artes Visuales is also situated in the Rodó Park. It exhibits works of the most famous local artists such as Juan Manuel Blanes, Carlos Federico Sáez, Pedro Figari, Rafael Barradas or Joaqín Torres García. The National Gallery is definitely worth visiting regardless of the weather. We do not have to pay any admission fee. Maybe because of that, the gallery is visited not only by tourists but also by locals as well.

Pod jedným z platanov na bulvári General Artigas má odstavený svoj nákupný vozík. "Pozrite, aké sú krásne," znenazdajky sa nám prihovára pani bez domova a jej ukazovák smeruje na vrchol obrovského stromu, kde sa zhŕkol kŕdeľ štebotajúcich vtákov. Nepýta od nás drobné, len sa chce podeliť o zážitok.

Počas fotenia stromov Jacaranda na mňa pokrikuje pán sediaci na vlastnom priedomí. Jednou rukou kamsi máva a v druhej drží kalabasu na maté. Z bulváru España k nemu schádzam po schodoch na bočnú ulicu Edil Hugo Prato. Predstaví sa ako Viktor a ukazuje na veľkoplošný mural. "Pozri, tento si odfoť, to je tajný tip" hovorí a dodáva, že čas, keď bledofialovými kvetmi zakvitnú stromy Jacaranda je preňho najkrajším časom roka. "Už len pár dní a opäť si musím rok počkať," zosmutnie a potom si s pôžitkom v očiach premeriava vlastnú ulicu posiatu týmito stromami.

Pri hľadaní Cafe Nómade prechádzame popri mládežníkoch, ktorí si na chodník vyniesli takmer celú obývačku. Posedávajú na gaučoch, počúvajú hip-hop a grilujú obrovský kus hovädzieho mäsa. Nikto sa nesťažuje, nikomu to nevadí. Cafe Nómade má zavreté. Cez sklo výkladu vidíme veľkú spúšť spôsobenú sobotňajšou party. Akurát keď prechádzame na druhú stranu cesty, vybehne za nami mladý muž a hovorí, že ak chceme, urobí nám kávu. Skôr by nám však odporúčal inú kaviareň- Cafe Tero v neďalekom a priestrannom parku Rodó.

V parku Rodó sa dá za pekného počasia stráviť aj niekoľko hodín. Tento asi štyridsať hektárový zelený priestor v nedeľu popoludní využívajú na oddych takmer všetky vekové kategórie. Ľudia piknikujú v tieni vysokých paliem, posedávajú okolo fontán, sledujú divadlo, vozia sa v člnkoch na jazere... Z kolotočov k nám dolieha veselý detský džavot. Punkáči, bezdomovci, rodiny s deťmi aj dôchodcovia navzájom zdieľajú verejný priestor v neuveriteľnom súlade.

V parku Rodó sa nachádza aj Národná Galéria Museo Nacional de Artes Visuales s exponátmi najznámejších umelcov a umelkýň krajiny ako napr. Juan Manuel Blanes, Carlos Federico Sáez, Pedro Figari, Rafael Barradas či Joaqín Torres García. Národnú galériu sa oplatí navštíviť nezávisle od počasia. Počas našej návštevy neplatíme žiadne vstupné a asi aj vďaka tomu galéria žije nielen turistami ale aj miestnymi.