Puerto de la Cruz

Posledný večer jeme na terase ovocie v tvare hviezd- caramboles. Načúvame ruchu mesta: štrnganiu príborov, hre na gitare, brechotu psov a ľudskej vrave. Len nebo je nehybné a pokojné.

Aj v penzióne Los Geranios už vládne ticho. Jeho majitelia pozerajú večerné správy. Na pozadí diania zostáva stále v strehu ozrutný vulkán Pico del Teide. 

V deň odchodu ešte treba kúpiť  papas arrugadas a sušené omáčky mojo rojo i mojo verde. Tie sa dajú rýchlo pripraviť aj doma. Domáca mi pri rozlúčke ešte ukazuje hliníkový hrniec s vykondenzovanou morskou soľou. V ňom už od nepamäti pripravuje papas arrugadas- slané zemiaky uvarené s kožou. 

Na záver od nej dostanem cenné tipy: Papas arrugadas treba zaliať vodou len do polky, pridať za hrsť morskej soli a hrniec prikryť servítkou. Povariť ich 20 minút na miernom ohni bez miešania!

Lúčime sa s mestom nástenných malieb murals, s mestom pestrej architektúry ale aj s mestom turistov, v ktorom sa domáce obyvateľstvo pomaly ocitá v menšine. 

Café Vista Paraiso

Turistický chodník nás rýchlo vyvedie z rušného Puerto de la Cruz. Najprv kopíruje krivky vyvýšeného skalnatého pobrežia a postupne nám odhalí skryté miesta na kúpanie- odľahlé pláže Bollullo a Los Patos.

Chladný vietor a ľadový oceán od polihovania na pláži skôr odrádzajú, a tak pokračujeme ďalej cez územie opustených banánových plantáží. 

Banánovníky sú obľúbenou monokultúrou najmä na severe a juhozápade ostrova. Banány tu síce naozaj chutia a voňajú, no za ich vypestovanie musí ostrov draho zaplatiť. Napríklad aj vyčerpávajúcimi sa prírodnými zdrojmi. 

 

Na miestach bývalých plantáží už nerastie pôvodný porast ale iba obyčajná burina. Plantáže tiež často pôsobia neesteticky a sú príliš náročné na zavlažovanie. Navyše je väčšina z vypestovaných plodov (90%)exportovaná do Európy.

Kaviareň Café Vista Paraiso sa pýši ohromujúcim výhľadom na údolie Orotava. Na jeden šup prekonáme záverečné stúpanie (350 m.n.m) a pri chutnej kanárskej zeleninovej polievke zisťujeme, že kaviareň založil párik z Rakúska.  

On Čech, ona Rakúšanka koncom 50tych rokov emigravali z okolia Salzburgu na ostrov Tenerife. Na vtedy ešte opustenom a odľahlom území vznikla výnimočná kaviareň. 

Café Vista Paraiso si medzičasom vybudovala meno a je obkolesená najmä vilami bohatých.

Garachico

Tenerife- V 16. a 17. storočí patril prístav Garachico k jedným z najvýznamnejších miest na ostrove. Výbuch sopky Chineyro v roku 1645 však zasypal jeho slávu aj ambície. 

Predstavujeme si toto nešťastie, pri ktorom bolo potopených 40 obchodných lodí a sto ľudí prišlo o život. Stojíme na pobreží zo stvrdnutých lávových blokov a hľadíme na rozbúrený oceán. Poobede vietor nad mesto priženie tmavé mraky.

Za nami stojí vrch čierny ako uhoľ. Lávové pozostatky sa časom pretransformovali na pôdu sypkú ako piesok. Čierny „vulkanický vrch“ tróni nad mestom ako neustále prítomná a tichá hrozba. 

Vulkán Chineyro sa naposledy prihlásil k slovu pred necelým storočím a nie je úplne vylúčené, že zostane naveky v pokoji. Vraj sa s tým treba narodiť, so stoickým pokojom človeka, pripraveného na vlastný zánik. 

Ku kráteru Chineyro vedie turistický chodník a päťhodinová túra „sopečným pohorím“ odhaľuje najbizarnejšie úkazy ostrova.  

...

V Bodegón Plaza Casa Juan záverom dňa ešte ochutnáme víno z ostrova,  špeciálne pripravený cícer Garbanza a chutnú rybu Filete de Cherne. 

Icod de los Vinos

Prechádzame mestečkom Icod de los Vinos, kam prúdia masy turistov hlavne kvôli prastarému dračiemu stromu opradenému mnohými legendami. Neoficiálne verzie odhadujú jeho vek na 1000-3000 rokov. Experti hovoria skôr o 400 rokoch.

Strom vidím len z diaľky, chudáčisko, vyzerá celkom zošúverene. Akoby v ňom už nezostalo veľa šťavy, akoby bol už len umelo udržiavaný pri živote. Mumifikovaný strom, za fotku ktorého sú ľudia ochotní aj zaplatiť. 

Už pred viac ako storočím si ho prví nemeckí turisti na ostrove fotili ako raritu. Vtedy ešte stál na súkromnom pozemku- uprostred kukuričného poľa. Úplne mi stačí aj jeho podobizeň vyobrazená v „Kanárskom denníku“ len dvadsaťročnej Nemky Luise Schmidt. Luise pracovala v období 1904-1906 ako opatrovateľka piatich detí v nemecko-anglickej rodine. 

Jej denník (Canarisches Tagebuch 1904-1906, Zech Verlag) načrtáva prvopočiatky turizmu na Kanárskych ostrovoch. Počas troch rokov nazbierala Luise slušnú hromadu známok, fotiek, pohľadníc a výstrižkov z novín, zachytávajúcich premenu ostrova Tenerife na mravenisko turizmu. Kde kedysi bývali miestni, sa už dnes dajú prenajať malebné domčeky Casa rurales. Aj s priestrannou terasou, aj s bazénom a s výhľadom na oceán.