Victoria and Xlendi Bay

The capital city of Gozo- Victoria- is just a few minutes bus ride from the slightly chaotic harbour of Mgarr. We are staying at one of the original Gozo farmhouses overlooking the surrounding countryside. The fields are already ploughed, and the little stone houses intended for the agricultural equipment are now unused. 

Tabby cats stretch on the stone walls. Rare tourists wander through the empty streets of this city named after Queen Victoria in 1987. Some people here still tend to call their capital by its original Arabic name- Rabat. There are about thirty thousand people living in this island of 66 km². Gozo seems much more relaxed to us than its "bigger sister" Malta.

Victoria

On the main Square in Victoria

Local buses leave from the main bus station to destinations all around the island approximately once every hour. They transport passengers according to a “star-scheme” to any desired location. Our landlady Camila recommends one travel-card for eleven rides for both of us. 

We carefully walk along the path to the fishing town of Xlendi in a tiny bay. In the crowns of tall trees, birds are twittering as one voice. While there are mainly tourists sitting in the bayside, a short distance away local elderly men are drinking white wine from Gozo wineries. I read the signs of relief in their weary faces. The summer is over.

The bay is lined by a stone path leading to the “Xlendi Tower”, which was built by the knights of Saint John in 1658. The surrounding landscape turns various shades of yellow during the sunset. A solitary boat is floating on the horizon; a downward look reveals salt deposits of different sizes and irregular shapes. The view of hundred-meter cliffs in front of us, which are reminiscent of the fjords, is stunning. The sea finds here its way, how to create a narrow inlets into to cliffs.

Xlendi Tower

Old salt brine

One of these inlets can also be found near the town of Zebbug. The autumn sun tickles us with its hot rays as we walk on the Triq Is- Sagħtrija road and afterwards on the field road toward this refreshing oasis. We reach the water from a stony beach. It has the colour of milk after several days of rain. 

The inlets are well suited for snorkeling, watching jellyfish or even diving in the caves under the cliffs. After a pleasant refreshment, we set out to discover the magical coastline. It is as if every little stone and each line tries to talk to us in simple language. Suddenly we clearly understand this mysterious language of the island on which matriarchy once ruled. 

Close to the city of Zebbug

Hlavné mesto Victoria je z tak trochu chaotického prístavu Mgarr vzdialené len niekoľko minúť autobusom. Bývame v jednom z pôvodných gazdovských domov s výhľadom na dedinskú krajinu. Polia sú už zorané a kamenné domčeky určené poľnohospodárskemu náradiu nečinne odpočívajú. Na kamenných múroch sa naťahujú strakaté mačky. Zriedkaví turisti sa potulujú vyprázdnenými ulicami mesta pomenovaného po kráľovnej Viktórii v roku 1897. Niektorí obyvatelia ostrova volajú svoje hlavné mesto pôvodným arabským názvom Rabat. Na tomto ostrove veľkom 66 km2 žije približne tridsaťtisíc ľudí. Gozo na nás pôsobí oveľa prívetivejším dojmom ako jeho väčšia sestra Malta.

Z autobusovej stanice približne raz za hodinu odchádzajú autobusy do všetkých končín ostrova. Podľa hviezdicovej schémy rozvážajú cestujúcich do želanej destinácie. Domáca nám odporučí kartičku na jedenásť jázd, ktorú používame vo dvojici.

Pozdĺž cesty opatrne kráčame do maličkého zálivu v rybárskom mestečku Xlendi. V korunách vysokých stromov jednohlasne hvízda húf vtákov. Zatiaľ čo v podnikoch na úpätí zálivu vysedávajú hlavne turisti, v krčmičke obďaleč popíjajú biele vínko miestni štamgasti- hlavne postarší páni. V ich unavených tvárach čítam známky úľavy z konca letných dní. 

Záliv lemuje kamenná cesta vedúca až k "Xlendi-Tower", ktorú v roku 1658 postavili johanistskí rytieri. Okolitá krajina chytá počas západu slnka rôzne odtiene žltej. Na horizonte pláva osamotená loď, pohľad nadol odhalí šíravu soľných kadí rôznych veľkostí a nepravidelných tvarov. Výhľad na asi stometrové útesy, do ktorých sa more zarezáva úzkymi úžľabinami pripomínajúcimi fjordy, nás ohromí. K väčšine z týchto malých "jazierok" sa dá zísť úzkymi schodíkmi.

Jednu z takýchto úžľabín nájdeme aj v blízkosti mesta Zebbug. Slnko nás šteklí horúcimi lúčmi, keď kráčame po ceste Triq Is-Sagħtrija a následne po poľnej ceste k tejto osviežujúcej oáze. Z úzkej kamenistej pláže potom vchádzame do vody, ktorá má po niekoľkodňových dažďoch farbu mlieka.

V úžľabinách sa dá dobre ponárať, pozorovať zatúlané medúzy alebo hoci aj nazrieť do jaskýň pod útesmi. Po príjemnom osviežení sa vydávame objavovať magické miesta pobrežia. Akoby sa nám prihováral každý kameň a každá línia zrozumiteľným jazykom. Odrazu celkom jasne rozumieme tejto tajomnej reči ostrova, na ktorom kedysi vládol matriarchát.