Muggia

Muggia is a small fishing town lying in the Venetian Bay just behind the Slovenian border.

Our landlady lives on the hill with a view of the sea as well as of the industrial part of Trieste, which is situated just nearby. We are trinking a cup of coffee and having a little talk just after our arrival at her place. During this short chat we find out, that Olivera comes from Rijeka and she came to Italy because of her studies. She studied foreign languages, English and Italian, in the charming Trieste.

One could either take a ferry to the close-by Trieste, or drive there by car. For the first option you would need approximately 20 Minutes, for the second one about half an hour. Trieste belongs to the academic cities, which suits well for the studies. However, the use in the praxis achieve only a few lucky ones. Olivera complains abour the Italian educational system: „Once studying a certain discipline for five years just on the theoretical level, it is too difficult to deal with the praxis.“ She adds, that Italy would need a dual education system.

We are walking up the hill in the blazing sun in order to do a sight-seeing tour in the original & maintained Muggia. The road leads us through the residential district. All locals are having a nap behind the closed blinds. There are just the two of us walking in our loneliness along the small chapel scenting after wood, myrrh and lilies.

We come directly in the city center by walking down on the stony stairs. There is a handful of children playing futbal on the spacious town square, till a policeman shakes fist at them. They stop for a while and just after he dissapears, they start kicking into the ball again. The locals are enjoying the sun on the terraces, which are slowly getting full, and the lively human babble is hovering in the air.  

Nicely dressed young ladies are hanging decorative ribbons on the basilica with a polished precision. We have been observing them just about an hour by taking away the violet one and fixing the pink ribbon on the door frame. There is the new voted mayor of Muggia Laura Marzi preparing a political discussion just a little further. About 50 chairs are ready for the coming guests, whereas just the half of them will be occupied. Laura Marzi is the first female mayor in Muggia representing the political center.

Olivera recommends us to have a dinner in the restaurant La Bussola. The waitrass with a deep voice make a grimace after we utter our order „pizza frutti di mare“. On the thin golden baken dough there is a heap of sea monsters. To be honest, I have to put most of them on the site of my plate. It was just the same moment, wenn I realise, the waitress was right.

Muggia dances tango in the evening and the fishermen are sitting on their tiny boats,  holding some king of drink in their hands. They try to get into conversation with us beginning with the question: „Where do you come from?“

We try to imagine, how would our life in this little city of extroverted and talkative people be. After spending six years in bashfully reserved Vienna it is nearly impossible just to conceive it.

Muggia je malé rybárske mestečko ležiace v Benátskom zálive hneď za slovinskými hranicami.

Naša domáca býva na kopci s výhľadom na more a na industriálnu časť len neďaleko ležiaceho Terstu. Počas rozhovoru pri poobedňajšej káve zisťujeme, že Olivera pochádza z chorvátskej Rijeky, v šarmantnom Terste však vyštudovala kombináciu cudzích jazykov angličtinu & taliančinu.

Kompou sa dá do Terstu dostať približne za dvadsať minúť, autom to trvá asi polhodinku. Terst patrí medzi tie univerzitné mestá, v ktorých sa síce veľmi dobre študuje, no uplatnenie tu nachádza len zopár šťastlivcov. Aj Olivera sa šťažuje na taliansky vzdelávací systém: „Človek niekoľko rokov študuje odbor iba na teoretickej úrovni, keď sa odrazu ocitne v praxi, nevie si dať rady,“ a ešte dodá, že Taliansko by potrebovalo duálny vzdelávací systém.

V pálivom slnku kráčame smerom na vrchol kopca, kde sa nachádza stredoveká bazilika a jediná ešte zachovaná časť pôvodnej Muggie. Kráčame cez obytnú švrť, ktorej domáci akurát oddychujú za zatiahnutými roletami. Len dvaja turisti osamelo kráčajú popri malej kaplnke voňajúcej po dreve, myrhe a ľaľiách.

Po kamenných schodoch následne schádzame priamo do centra mesta. Na priestrannom námestí hrajú deti futbal, až pokiaľ im nepohrozí okoloidúci policajt. Ihneď začnú na rozpálenom betóne precvičovať mlynské kolesá a keď policajt zájde za roh, opäť kopú do futbalky. Domáci sa vyhrievajú na terasách, ktoré sa postupne zapĺňajú, a všade počuť živú ľudskú vravu.

Na baziliku vešajú vyobliekané mladé ženy dekoračné stuhy s vycibrenou presnosťou. Asi hodinu ich pozorujeme pritom, ako fialovú zložia a namiesto nej pripevňujú na veraje dverí ružovú. O niečo ďalej chystá novozvolená primátorka mesta Muggia Laura Marzi politickú diskusiu. Asi päťdesiat pripravených stoličiek sa zaplní len z polovice. Laura Marzi je prvou ženou primátorkou zastupujúcou taliansky politický stred.

Večeriame na terese pizérie a reštaurácie La Bussola. Čašníčka s prenikavým hlasom sa uškrnie, keď si objednáme pizzu frutti di mare. Na tenučkom ceste upečenom dozlatiska spočíva kopčisko všakovakých morských špecialít, z ktorých väčšiu časť musím odhrnúť nastranu.

Večer sa v tomto meste tancuje Tango a rybári, ktorí sedia na svojich bárkach a čosi popíjajú, sa nám nahlas prihovárajú: „Odkiaľ ste?“

Predstavujeme si, aké by to bolo bývať v tomto meste extrovertných a zhovorčivých ľudí. Po piatich rokoch strávaných v ostýchavo rezervovanej Viedni si to už ani nevieme predstaviť.