26. Január- Z mesta
Puerto de la Cruz vyrážame ešte za východu slnka k prapôvodnému pohoriu Teno. Strmými serpentínami pomaly prichádzame
k vysokohorskej dedine Masca. Doma nevľúdny január, tu vzduch
vonia po kvitnúcich stromoch a kvetoch. Po divo rastúcej levanduli.
Myslím na bezdomovca,
ktorého sme videli v San Isidro. Vysoký zanedbaný blonďák mohol mať okolo
tridsiatky. Hrabal sa v odpadkoch a prespával kdesi na pláži. Na
ostrov možno priplával ukrytý na jednej z nákladných lodí. Ak vôbec
existuje nejaké ideálne miesto pre ľudí bez domova, musí ním byť Tenerife.
Masca pozostáva len z niekoľkých
budov: z bufetu, kostola, predajne suvenírov, pár obývaných domov: a ešte z nápisov
„Zákaz kŕmiť zdivočené mačky“. Miestni ľudia zbierajú dozreté plody kaktusov
(opuncií) a spolu s mandarínkami a kivi ich ponúkajú okoloidúcim.
Turisti plody kaktusov nezbierajú, radšej vrývajú mená a dátumy do ich
pichľavých listov. Chcú tak zostať nesmrteľní.
K pláži „Playa
de Masca“ schádzame cez hlbočiznú priepasť „Barranco de Masca“. Skáčeme cez
potok, lozíme po skalách, podliezame husté palmové trstiny, pozorujeme úzke
vodopády... a divé mačky skryté v úžľabinách zase pozorujú nás.
Po trojhodinovej túre
prichádzame na pláž skrytú v objatí gigantických útesov. Kričiac z plných
hrdiel skáčeme do priezračnej vody Atlantiku. Na chvíľu nám stuhne krv v žilách.
Keď sa opäť rozprúdi, je načase vrátiť sa späť.
No comments:
Post a Comment