Nocujeme v sevillskej obytnej štvrti Triana pripomínajúcu skôr Petržalku.
Z bytu Pablových rodičov je výborný výhľad na okolité paneláky.
Pablo často spomínal na divoké študentské časy strávené v tomto meste,
v tomto byte. Zažil asi tu asi najväčší botellón vo svojom živote, keď spolu pri rieke Guadalquivir popíjali alkohol desaťtisíce ľudí.
Aj teraz je naším neviditeľným sprievodcom. Každú chvíľu posiela sms, ktoré
krčmy na okolí určite musíme vidieť a čo si v nich treba objednať.
Pretože krčma = pre Pabla kultúra.
Pred obytným blokom to o desiatej večer začína žiť. Aj stmievať sa tu
začína akosi neskôr. Po širokej pešej zóne sa špazírujú starí, mladí, deti aj
postihnutí. Všetci spolu, bok po boku.
Cerveceria
Triana- V prvej pivárni
ochutnávame miestnu špecialitu Camarones &
Manzanilla. Cítime sa ako domáci štamgasti, ktorí si po namáhavom dni
doprajú vytúženú pochúťku. Len mňa tie čudné Camarones šteklia svojimi dlhými fúzmi na podnebí a andalúzske
Sherry Manzanilla sa mi zdá príliš
sladké.
Cerveceria de
la Grande- ďalšie „kultúrne centrum“, kde
človek k pivu dostane tapas v podobe obrovských kreviet. Všetci sa
nimi nadžgávajú a servítky hádžu na zem na znak toho, že im chutí.
Cerveceria Santa Lucia- za barom sa poľahky ako víla zvŕta obézny
čašník. Je po polnoci a on ešte stále obsluhuje ľudí všetkých vekových
kategórií. Štvrť Triana je autentická, ľudská a dýcha andalúzskou
kultúrou. Oveľa viac ako zakonzervované pamätihodnosti, ktoré dennodenne
oblietavajú tisícky turistov.
(24.-26. 06.)
No comments:
Post a Comment