Grazalema

S Rondou sa lúčime v miestnom tapas bare. Za barom postáva jej majiteľ. Asi osemdesiatročný pán najprv v tichu načúva a neskôr k nám úctivo prehovorí. 

Vraj deväť rokov pracoval ako Gastarbeiter v jednej švajčiarskej fabrike. Dávno to bolo, pred šesťdesiatimi rokmi. Stále si však dokáže vybaviť základnú slovnú zásobu. Wie geht es dir? Spytuje sa hrdo. Keď našetril dosť peňazí, vrátil sa do rodného mesta. Otvoril tento podnik. 

Z peňaženky vyťahuje zažltnutú fotku mladej ženy, s ktorou sa pred šesťdesiatimi rokmi zoznámil v Grazi. Na hlave má svetlú bodkovanú šatku, plné pery a výrazné lícne kosti jej dodávajú na extrovertnom vzhľade. Ešte dlho potom si písali.

Starý pán zasnene hľadí na fotku vtedajšej milej, zatiaľ čo za barom vrtko pobehuje jeho manželka v bodkovanej zástere.

...

Potom cestujeme po kľukatých cestách pomedzi zástupy korkových dubov. Po odňatí kôry odhalí kmeň stromu svoju nahotu. Je tehlovočervená. 

Sierra de Grazalema inak ohúri skôr prenikavou zelenou. Veľa tu prší, najviac v celom Španielsku. V tejto oblasti rastú chránené ihličnany a pýši sa aj vyhľadávanými lezeckými stenami.

Medzi horami objavujeme zašité biele dedinky. Jednou z nich je aj skvostná Grazalema. Na priedomiach tu vysedávajú ľudia tak ako kedysi. Nehybne pozorujú náhodných prišelcov. Fasády bielych domov zdobia početné muškáty a na malom námestíčku hrajú futbal deti. 

Kráčame strmými ulicami oslepení slnkom. Z jedného domu počuť zborové tlieskanie a prísny hlas učiteľky. Poobedňajší kurz Flamenca preplnený deťmi z dediny. Povzdychnem si. Tieto končiny skutočne žijú tradíciami.  

Los Pilotos, Longitud de Onda 585 nm