Ronda

Asi 120 km od Seville leží neodolateľná Ronda.

Ronda je ako nevesta stojaca na brale, ktorá si na poslednú chvíľu rozmyslí, že predsa len neskočí. No neutečie z miesta činu, pretože pred útekom skamenie. Skamenie a už naveky musí hľadieť na chvíľu svojej skazy. 

Ronda pripomína mína balansujúceho nad priepasťou. Oblečeného do bieleho, celkom étericky nahmatávajúceho hranicu nebytia. 

Ronda je aj sebavedomá a žensky zmyselná. Rozďavená priepasť, zvyknutá na pahltné pohľady tisícok očí. 

Ronda býva nesmelo provokujúca. Len veľmi opatrne sa vykláňa z kamenného balkóna, miestnymi vulgárne ale trefne prezývajúceho Balkon del Coño. 

To, čo predtým Boh od seba rozdelil kamennými bralami človek opätovne scelil mostom El Puente Nuevo. Veľkolepou, takmer až babylonskou stavbou. Na rozdiel od Babylonskej veže, však El Puente Nuevo dodnes stojí a ponúka podmanivý pohľad do hĺbky.

Prechádzame jedným z najväčších bielych mestečiek Andalúzie. Popri býčej aréne, kde tri generácie rodín Romero-Francisco postupne položili základy moderných býčích zápasov, cez staré mesto s prvkami maurskej a španielskej architektúry a pozdĺž brala lemujeme okraje mesta, na ktorých, celkom nehybne, ako skamenené nevesty, stoja biele domy nahmatávajúce okraje nebytia.  

Španielske Radio 3,  27.06. 2014, 14:00
Toni Burger a Mathias Jakisic