Z dedinky Cuevas del Valle vedie strmá cesta k vyhliadkovému
bodu Mirandol. Dedina spočiatku pôsobí
vymreto.
Okná sú prekryté háčkovanými závesmi alebo bielymi plachtami. V domčekoch so švajčiarskym flairom žijú poväčšine starí ľudia.
No nie utiahnuto. Skoro
ráno a neskoro popoludní sa stretávajú na priedomiach a spomínajú. Na svoje
lásky, na deti, ktoré už vyrástli, na vojnové roky, na priateľov, ktorých už
niet...
Vidíme aj opustené domy s ceduľkami
„Na predaj“. Snívame o príležitosti
kúpiť si tu jeden taký, rovno pod španielskymi horami.
V záhrade by sme zasadili rozmarínový ker, hortenzie a skalky. V lete by nás chladili kamenné múry a v zime hrial bylinkový čaj.
V záhrade by sme zasadili rozmarínový ker, hortenzie a skalky. V lete by nás chladili kamenné múry a v zime hrial bylinkový čaj.
Kamenný chodník k miestu
Mirandol bol zrekonštruovaný aj na
počesť starých Rimanov, ktorí tadiaľto kedysi húfne pochodovali. Zostali po
nich ojedinelé kamenné ruiny.
Dnes tadiaľto vykračujú najmä stáda dobytka a zriedkaví pútnici. Iní ľudia dávajú
prednosť pohodlnejšej, no nie menej nebezpečnej alternatíve- vyviesť sa po
serpentínach až na samotný vrch.
Na vyhliadkovom bode
nachádzame pamätník postavený ešte za Frankovej vlády. Cez ďalekohľad pozorujeme zhrdzavený
vrak auta v hlbokej priekope pod cestou.
Ani po uplynulých desaťročiach sa
nenašiel nikto, kto by ho odpratal.