Pink dream under the Rhino Peak

 

Only three or four cars are parked in the early evening in the tiny Hermit-Woods campsite in Garden Castle Nature Reserve. There are parking places for only about ten cars in the campsite, so reservations need to be made a few weeks/months in advance. The reception is empty when we arrive late in the evening. 

The sky ignites and burns with fiery colors during sunset. The view of the surrounding green hills of The Drakensberg and the cold water in the makeshift bathroom cool us down in an instant. I read a notice right next to the sink warning of sneaky baboons sucking toothpaste straight from the tube, deftly opening tents and stealing food. 

 

Hermit-Woods campsite in Garden Castle Nature Reserve

We try to light up the beginning of a trail which should lead us to the top of the ancient Rhino Peak the next day with our headlights. Then we notice a boulder in the alpine meadow indicating the trail direction. The ascent to this 3056 m high mountain should take eight to ten hours and before the planned hike (but also after it), it is necessary to register at the campsite. The receptionist alerts us to this fact only before our departure. 

The temperature drops significantly at night but due to the fresh mountain air, we fall quickly asleep. We get up at about half past four in the morning and immediately set off on our hike. At first we follow stone men, as the trail to Rhino Peak is not well marked. They will also help us a lot later on. At sunrise, we walk around Pillar Cave, where one can take refuge or even stay overnight in case of emergency. In the cave we meet a group of smoking jovial Turkish tourists in jeans with a local mountain guide. The biggest joker among them already looks very exhausted. 

 

 

After that we continue walking along the steep Mashai pass and admire the stone formations on the sides which remind us of a huge stone castle. That´s why this part of the nature reserve is called Garden Castle! 

Shortly before lunch we reach a flat plain, where donkeys of Lesotho shepherds graze. Just a few meters from us lies the natural border between South Africa and Lesotho, which we unwittingly cross. The highest lowest point of any country in the world is located in mountainous Lesotho. Here and there Lesotho shepherds, who are not particularly enthusiastic about visiting tourists, can be seen on the plain. Gradually though, they have got used to the regular visits from the South African side. 

 

Grazing donkeys of Lesotho shepherds.

From the plain we look worriedly at the quickly rising dense fog. The fog completely obscures the view of the surrounding countryside and gradually we can’t see the trail in front of our noses. That´s why we decide to turn around and go back down to the campsite before the final ascent to Rhino Peak. 

Due to the thick fog we lose sight of the original path and walk for a long time through wet burnt grass. Our shoes and clothes get wet and partly black. The mobile phone application OSMAN with the downloaded map of the trail, good visible stone men and an approximate sense of orientation help us to get out of this trouble. Only later on we find out that the grass burned because of strong lightning. Doing the Rhino Peak trail without registering at the reception could get quite risky!

Around five in the evening we return wet and completely exhausted to the campsite. In the evening it starts raining heavily and the temperature drops again. After a cold shower I can´t warm up in my sleeping bag, I shiver and my teeth chatter. 

 

Ružový sen pod vrchom Rhino Peak

V maličkom kempingu Hermit-Woods Národnej rezervácie Garden Castle podvečer parkujú tri či štyri autá. V kempingu je miesto len pre približne desať áut, takže rezerváciu treba urobiť niekoľko týždňov/mesiacov dopredu. Keď večer prichádzame, recepcia zíva prázdnotou .

Počas západu slnka sa vznieti nebo a rozpáli ohnivými farbami. V okamihu nás schladí pohľad na okolité kopce vysokánskych Dračích hôr a studená voda v provizórnej kúpeľni. Hneď vedľa umývadla čítam oznam upozorňujúci na zákerné paviány cucajúce zubnú pastu priamo z tuby, šikovne otvárajúce stany a kradnúce potravu.

S pomocou čeloviek hľadáme začiatok turistického chodníka, ktorý nás má na druhý deň vyviesť k starobylému Nosorožiemu vrchu alias Rhino Peak. Na vysokohorskej lúke zbadáme balvan naznačujúci smer cesty. Výstup na tento 3056 m vysoký vrch má trvať 8 až 10 hodín a pred plánovou túrou (ale aj po nej) sa treba nehlásiť na recepcii v kempingu. Tento fakt zisťujeme až pri platení pred odchodom. 

 

V noci teplota citeľne poklesne ale pri sviežom horskom vzduchu rýchlo zaspíme. Vstávame asi o pol piatej ráno a hneď vyrážame na túru. Najprv nasledujeme kamenných mužíčkov, keďže trasa na Rhino Peak nie je poriadne značená. Ešte netušíme, ako veľmi nám neskôr pomôžu. Pri východe slnka už prechádzame okolo jaskyne Pillar, kde sa dá v prípade núdze uchýliť alebo aj prespať. V jaskyni stretneme skupinu pofajčievajúcich žoviálnych tureckých turistov v rifľoch s miestnych horským vodcom. Najväčší vtipkár spomedzi nich už vyzerá veľmi vyčerpane.

Ďalej kráčame strmým priesmykom Mashai a obdivujeme kamenné formácie po stranách pripomínajúce obrovský kamenný zámok. Tak preto sa táto časť prírodnej rezervácie nazýva Garden Castle!

 

© Franz Edler

Približne pred obedom vychádzame na plochú planinu, na ktorej sa pasú lesotské somáre. Len niekoľko metrov od nás leží prírodná hranica medzi Južnou Afrikou a Lesothom, ktorú nevediacky prechádzame. Najvyššie položený najnižší bod na svete sa nachádza práve v hornatom Lesothe. Sem-tam vraj na planine vidieť aj lesothských pastierov, ktorí z návštev turistov na planine nie sú mimoriadne nadšení. Postupne si na pravidelné návštevy z juhoafrickej strany museli zvyknúť.

S obavami pozorujeme hustú hmlu rýchlo stúpajúcu dohora. Hmla úplne zakrýva výhľad na okolitú krajinu. Pomaly si prestávame vidieť aj pred vlastný nos. Pred záverečným výstupom na Rhino Peak sa rozhodneme otočiť a zísť z planiny dole. 

 

© Franz Edler

V hustej hmle stratíme pôvodnú cestu z dohľadu a dlho kráčame cez vlhkú spálenú trávu. Topánky aj oblečie nám navlhne a čiastočne aj sčernie. Z tohto maléru nám pomôže vymotať sa appka OSMAN s dopredu stiahnutou trasou túry, čiastočne aj kamenní mužíčkovia a približný orientačný zmysel. Až neskôr zistíme, že tráva zhorela v dôsledku silných bleskov. Aj že robiť túru na Rhino Peak bez nahlásenia na recepcii sa nanajvýš neodporúča.

Okolo piatej podvečer sa mokrí a vyčerpaní vraciame do kempingu. Večer začína pršať a teplota opäť poklesne. Po studenej sprche sa v spacákoch nevieme zohriať, trasieme sa a drkoceme zubami.