Contrasts of Cape Town II

It takes just about fifteen minutes to walk from the stadium to one of South Africa´s oldest ports named after Queen Victoria and her son Prince Alfred – the V&A Waterfront. Just sixteen years old, in 1860 Alfred sailed to the port of the Cape Colony on the ship HMS Euryalus as the first member of the royal family. 

Nowadays, the V&A Waterfront is one of the safest, busiest as well as one of the most touristic parts of Cape Town. The way to Nobel Square, dedicated to the four South African Nobel Peace Prize winners, leads through noisy masses of people laden with shopping bags. Albert John Luthuli, Desmond Tutu, Frederik Willem de Klerk and Nelson Mandela stand as approximately live-size bronze statues with their backs to  Table Mountain. Singing and dancing African artists are gathered at the square, which creates not only a perfect atmosphere but together with the background also an excellent motif for a photo. Next to the statues dances a five-year-old girl with several purple balloons in her hand to the regular rhythm of African songs. Her mother needs a little bit of patience and time to take the desired photo. She manages it just in time, before Table Mountain slowly hides behind increasing fog. 

The nearby urban V&AFood Market situated in the old power plant building is a great place for having something typical to eat. Here the locals sell not only different food specialties but art or household items as well. Various stands offer quality South African wine, pastries, coffee, sweets, meat and typical dishes. For instance the stand Africa Bites offers typical tasty food such as pap, chakalaka, potjie stews, bobotie or boerewors. My favorite dish immediately becomes the spicy vegetable sauce chakalaka which is often eaten with polenta porridge or dumplings. 

One of the architectural highlights of the V&A Waterfront is a design hotel The Silo converted from old grain warehouses and opened in 2017. The lower part of the building was mainly assigned to The Zeitz Museum of Contemporaty Art Africa (MOCAA), which exhibits exclusively African art. It immediately became one of the largest and most important of its kind and is often compared to the Tate Modern in London or the MoMa Museum in New York. The museum was established on the basis of a public-private partnership; the construction and establishment of the infrastructure was financed by the V&A Waterfront, and Jochen Zeitz, a German manager and art collector, made the 85 award-winning African works of art of his foundation available to the museum. At the same time, his foundation overtook the responsibility for paying the running costs of the museum and financing the purchase of new works. 

The atrium of the museum consists of several about 30 meter high and highly admirable cylindrical granaries. These were truncated and adapted to contemporary urban design, which creates the nearly spiritual atmosphere of a modern cathedral. The extensive exhibition of modern African art is spread over several floors, so that one would need maybe half a day to enjoy it properly. 

South Africa is full of contrasts. While driving back to the hotel after visiting the lavish V&A Waterfront, the taxi driver talks about the city´s misery and crime. He left his homeland Zimbabwe because of the corruption, which took on fatal dimensions. But even in South Africa people are afraid of each other. Particularly many young people are said to have lost all sense of limits due to the poverty and the absolute lack of future prospects. Then he mentions the taxi drivers, who he personally knew, who were murdered on the street in broad daylight. Many criminals will never be found by the police, as they live without any permit or documents in South Africa. 

Table Mountain & 117Kloof 

If the sun shines over Table Mountain, it is recommended to change all plans and take advantage of the situation to visit it. There are several roads leading to the top, with the shortest taking about two hours. Most people prefer taking a cable car to the top due to the frequent robberies and the sudden weather changes. However, on the day of our visit, the fog stretches even to the boarding station of the cable car. Frustrated by the weather, we return to the city center on the winding asphalt road on foot. Gradually we realize we are the only pedestrians far and wide. The shrubs growing close to the road are gradually replaced by villas with several meter high fences additionally protected by electricity. 

The nearby Kloof Nek Road, lined with antique shops, cafés and stylish restaurants, reminds us of some quarters in European cities. Our attention is suddenly caught by the 117Kloof Café. It looks nearly like a secret warehouse of exotic plants and an antiquarian shop at the same time. A group of enthusiasts converted the former garage into a place perfectly combining the world of plants with antique objects and tasty food. From the high ceiling beams hang rustic chairs and lush plants. Pots of diverse dimensions stand on a rough concrete floor and the generous space is permeated with almost greenhouse heat. 

We leave this unforgettable place strengthened by a delicious black coffee and exceptionally tasty shakshuka. It has started to drizzle outside in the meantime, so we decide to find another place worth seeing to shelter. Then we accidently discover the South African National Gallery on our walk. Since 1971, mainly works of British, French, Dutch and Flemish artists have been exhibited here. Many of them reflect the turbulent and painful history of South African development. Currently, the gallery is also exhibiting a collection of various works by the original, indigenous population, such as sculptures or pearl embroidery. After 1990, the gallery focused on African/South African contemporary and original art, thus trying to fill the gap created by apartheid. 

A group of youngsters does a battle in Breakdance on the steps near the gallery. Not only the youthful crowd but also the increasing rain brings the old botanical garden The Company´s Garden to life. We shelter under a huge ficus tree. Suddenly, a lady with huge suitcases comes to us and swears at the rain. During the summer she earns her und her eight-year-old daughter’s living by selling cotton candy and handmade earrings. The child grows like mad and constantly needs new clothes and other things. Our discussion is interrupted by a group of French tourists in raincoats, who immediately attract the attention of our new companion. 

Slave Lodge

The Slave Lodge Museum, tracing the history of slavery in Cape Town, is definitely worth visiting not only as a rainy day plan B. Is is located in a historic building that once served as a hostel and lodging house for slavers, mentally ill people, criminals and political prisoners. The museum building was built in 1679 during the time of the Cape Colony (Kaapkolonie) and is one of the oldest buildings in the city. Until 1811, it was inhabited mainly by slaves from Madagascar, India, Indonesia and Mozambique, who were brought to Cape Town by European colonists. During its 132-year existence, approximately 7 to 9 thousand people lived here. Cape Town tells the long and painful history of the colonial world, where privileges were predestinated by people´s origin and color. The current postcolonial world represents a "new reality" without actually closing the gap between rich and poor. 

The view from the huge big wheel reveals to us the true size of this ever-growing metropolis. We are a little worried about the sudden power cuts, which happen here quite often at the moment. The corrupt and indebted state-owned company Escom allegedly does not take care of maintaining the infrastructure of local power plants. However, tonight, the bright electric lights extend on the horizon. The streets are decorated with colorful Christmas decorations and a dense network of traffic lights reliably controls the dense evening traffic.  

Victoria & Alfred (V&A) Waterfront

Pri západe slnka sa zo štadióna pešky vydávame k jednému z najstarších prístavov Južnej Afriky- V&A Waterfront pomenovanom po kráľovnej Viktórii a jej synovi princovi Alfredovi. Šestnásťročný Alfred v roku 1860 priplával do prístavu Kapskej kolónie na lodi HMS Euryalus ako prvý člen kráľovskej rodiny. 

V&A Waterfront v súčasnosti patrí medzi najbezpečnejšie, najkomerčnejšie a zároveň aj najturistickejšie časti Kapského mesta. Predierame sa masami ľudí ovešaných nákupnými taškami a zastaneme až na Nobelovom námestí venovaným štyrom juhoafrických nositeľom Nobelovej ceny mieru. Albert John Luthuli, Desmond Tutu, Frederik Willem de Klerk a Nelson Mandela stoja odliati do bronzových sôch chrbtom k Stolovému vrchu. Na námestíčku sa zhlukujú africké skupinky spievajúcich a tancujúcich umelcov, sochy ponúkajú výborný motív na fotku. Pri sochách tancuje asi päťročné dievčatko s viacerými fialovými balónmi v rukách do pravidelného rytmu afrických piesní. Jeho matka sa dlho márne snaží urobiť vytúženú fotku. Table Mountain sa pomaly začína skrývať za narastajúcim hmlovým oparom. 

Navštívime aj neďaleký urbánny V&A Foodmarket v priestoroch starej elektrárne, kde miestni predávajú typické potraviny ale aj umelecké či úžitkové predmety. Za nie príliš vysoké ceny sa tu dá ochutnať napríklad kvalitné víno, pečivo, káva, sladkosti či typické juhoafrické jedlá. V stánku Afrika Bites večeriame miestne špeciality ako pap, chakalaka, potjie stews, bobotie či boerewors. Ja si okamžite obľúbim pikantnú zeleninovú omáčku chakalaka s guľatými knedličkami robenými z polentovej kaše. 

Jedným z architektonických highlightov V&A Waterfront je aj dizajnový hotel prerobený zo starých skladov na obilie otvorený v roku 2017- The Silo. Z veľkej časti spodných priestorov budovy vzniklo múzeum súčasného umenia Zeitz Museum of Contemporary Art Africa (MOCAA) vystavujúce výhradne africké umenie. Ihneď sa zaradilo medzi najväčšie a najdôležitejšie svojho rázu a býva prirovnávané k Tate Modern v Londýne či k múzeu MoMa v New Yorku. Múzeum vzniklo na základe verejno-súkromného partnerstva. Stavbu a zriadenie infraštruktúry financovala spoločnosť V&A Waterfront. Nemecký manažér a zberateľ umenia Jochen Zeitz na Bienále v Benátkach nakúpil 85 oceňovaných afrických diel a cez svoju nadáciu ich dal k dispozícii múzeu. Zároveň sa zaviazal, že jeho nadácia bude uhrádzať náklady múzea a financovať nákupy nových diel. Už v átriu múzea obdivujeme originálny interiér pozostávajúci z viacerých asi 30 metrov vysokých valcovitých obilných sýpok. Tieto boli zrezané a prispôsobené súčasnému urbánnemu dizajnu ale zároveň vytvárajú spirituálnu atmosféru modernej katedrály. Rozsiahla výstava moderného afrického umenia je rozložená na niekoľkých poschodiach. 

Južná Afrika je plná kontrastov. Keď sa po návšteve honosného V&A Waterfront vezieme domov, taxikár rozpráva o biede a kriminalite mesta. Odišiel z rodného Zimbabwe, kde korupcia nadobudla zhubné rozmery. Ale aj tu sa človek sa obáva človeka. Najmä mladí ľudia kvôli biede a absolútnej strate perspektívy vraj stratili všetky zábrany. On sám pozná taxikárov, ktorých za bieleho dňa zavraždili. Mnohých páchateľov kriminálnych činov polícia nikdy nenájde, keďže v Južnej Afrike žijú nelegálne. 

Table Mountain & 117Kloof 

Pokiaľ nad stolovým vrchom svieti slnko, treba zmeniť všetky plány a využiť situáciu na jeho návštevu. Na vrch vedie niekoľko ciest, pričom najkratšia z nich trvá približne dve hodiny. Kvôli častých prepadnutiam a náhlej zmene počasia väčšina ľudí uprednostňuje vyviezť sa navrch lanovkou. V deň našej návštevy sa však hmla tiahne až k nástupnej stanici lanovky. Skormútení vrtochmi počasia sa späť do mesta vyberieme po kľukatej asfaltke pešky. Postupne zisťujeme, že sme jediní chodci široko-ďaleko. Prícestné kríky postupne začínajú nahrádzať vily s niekoľkometrovými plotmi navyše chránenými elektrickým prúdom. 

Ulicu Kloof Nek Road lemujú antikvariáty, kaviarne a štýlové reštaurácie. Zaujme nás kaviareň 117Kloof, ktorá zvonku pôsobí ako tajný sklad exotických rastlín a antikvariát zároveň. Skupinka nadšencov prerobila priestory bývalej autodielne na miesto oddychu, v ktorom sa dokonale snúbi svet rastlín, starodávnych predmetov a chutného jedla. Z trámov vysokého stropu visia rustikálne stoličky a bujné rastliny. Kvetináče všakovakých rozmerov stoja na drsnej betónovej dlážke a veľkorysé priestory sú presiaknuté takmer skleníkovým teplom. Pochlipkávame kvalitnú kávu a chválime jej výnimočne chutnú pikantnú saksuku. 

Vonku sa medzičasom začalo mrholiť, a tak sa rozhodneme skryť v Juhoafrickej národnej galérii, ktorú počas prechádzky objavíme celkom náhodne. Od roku 1871 tu boli vystavovaní najmä britskí, francúzski, holandskí a flámski umelci. Mnohé z diel reflektujú turbulentný a strastiplný historický vývoj Južnej Afriky. V súčasnosti galéria vystavuje aj zbierku pozostávajúcu z rôznorodých diel pôvodného, indigénneho obyvateľstva akými sú rôzne plastiky alebo perlové výšivky. Od roku 1990 galéria verejnosti prezentuje súčasné i pôvodné umenie afrických (najmä juhoafrických) kultúr a snaží sa tak zaplniť medzeru vzniknutú apartheidom.

Skupinka mladíkov na schodoch neďaleko galérie robí battle v Break Dance. Stará botanická záhrada The Company's Garden ožíva mladíckym výskotom a čoraz hustejším dažďom. Skrývame sa pod obrovským fikusom. Odrazu sa pri nás pristaví pani s obrovskými kuframi nadávajúca na dážď. V kufroch je ukrytá cukrová vata a ručne vyrábané náušnice, predajom ktorých hlavne v lete zarába peniaze pre seba a jej osemročnú dcéru. Dieťa rastie ako z vody a neustále potrebuje nové veci. Našu debatu preruší skupinka nemeckých turistov v pršiplášťoch, ktorá okamžite pritiahne pozornosť našej novej spoločníčky.

Slave Lodge

Počas upršaného počasia sa určite oplatí navštíviť múzeum Slave Lodge mapujúce históriu otroctva v Kapskom meste. Je situované v historickej budove, ktorá kedysi slúžila ako ubytovňa pre otrokov a otrokyne, psychicky chorých ľudí, zločincov či politických väzňov. Budova múzea bola postavená v roku 1679 v období Kapskej kolónie (Kaapkolonie) a patrí tak k najstarším budovám mesta. Do roku 1811 ju obývali najmä otroci a otrokyne pochádzajúci z Madagaskaru, Indie, Indonézie a Mozambiku, ktorí boli do Kapského mesta privlečení európskymi kolonizátormi. Počas 132 rokov jej existencie tu bývalo približne 7000 až 9000 ľudí. 

Kapské mesto rozpráva o dlhej a strastiplnej histórii koloniálneho sveta, v ktorom boli privilégiá obyvateľstva dané ich pôvodom alebo farbou pleti. Súčasný postkoloniálny svet, predstavuje realitu, v ktorom napriek pádu apartheidu nedošlo k skutočnému vyrovnaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými. 

Výhľad z obrovského ruského kola nám vyjaví skutočnú veľkosť tejto neustále rastúcej aglomerácie. Trochu sa obávame náhlemu výpadku elektrickej energiu, ku ktorému tu v poslednej dobe častokrát dochádza. Skorumpovaný a zadlžený štátny podnik Escom sa vraj nestaral o údržbu infraštruktúry miestnych elektrární. V túto noc však nočné svetlá siahajú od horizontu. Ulice sú dekorované pestrou vianočnou výzdobou a hustá sieť semafórov spoľahlivo riadi hustú večernú premávku.