Piran- Vidalijeva ulica/Vidalijeva Street

Bývame v zastrčenej uličke blízko Jadranského mora. Kdesi v dialke počujem ozvenu škriekajúcich čajek. Teda len keď robotníci nevŕtajú do susednej steny. Za jediným zamrežovaným oknom nášho "hniezdočka" stoja zelené kontajery.

We are staying in a tiny one-room flat on a hidden side street close to the Adriatic Sea. I can hear the screaming seagulls from afar. Even louder, wenn the workers stop drilling on the other side of the wall. Behind the only one barred window of our "little nest" stand few waste containers.

Toto "cosy little nest" ako nazvala jeho majiteľka na airbnb má ešte jedno špecifikum. Smrdí ako stará pivnica na zemiaky. Koniec koncov nejakému podobnému účelu tento priestor pravdepodobne kedysi aj slúžil, kým ho neprerobili na romantický pobrežný bytík.

This "cosy little nest", that´s how its owner calls it at Airbnb, has one more particularity. It smells like an old potato cellar. After all, this space musst have been used for this or similar purposes. Until somebody decided to rebuilt it, to create a romantic coastal flat out of it.

Piran sa začiatkom mája ešte prebúdza zo zimného spánku. Lenivo sa naťahuje a oči má ešte zlepené. Len pár predražených reštaurácií a hotelov už stihlo zareagovať na začínajúci sa dopyt dovolenkárov z celého sveta. Počas prechádzky okolo mesta sem-tam začujeme nemčinu, inokedy angličtinu...

At the beginning of May Piran wakes up from its hibernation. It stretches and its eyes are still a bit blurry, as eyeing us up through the venetion blinds. Just a few restaurants and hotels managed to react on the slowly growing demand of vacationists from various corners of the world. We catch mostly fragments of English and German while strolling around the city with venetian ambiance.

Piran je tak malý (17.491 (2008) obyvateľov), že tie isté špazírujúce sa páriky vzhliadneme aj päťkrát za deň. Hľadáme autentický život miestnych ľudí, no cez spustené drevené rolety na nás hľadí len biela mačka.

Piran itsself is such a small city (17.491 (2008) Inhabitants), that we meet the same strolling pairs at least five times per day. We fail at finding the genuine life of the locals. Just a big white cat is observing us inconspicuously through the lowered blinds.

Raňajkujeme priamo na ulici pred naším bytom. Výbornú čučoriedkovú marmeládu od Vale a vodavú tureckú kávu. Keď nepasuje ani káva, ani spánok, nedá sa hovoriť o vydarenej dovolenke, hovoríš sklamane.

We are having breakfast right on the street in front of our flat- a marvelous marmalede from Vale and a watery turkish coffee. "You can´t talk about a really good holiday, wenn either the coffee, nor the sleep suits," you mumbles dissapointed.