Cultural bike tour along the slovenian coastline

Starting in Piran and following the Slovenian coastline with our rented bikes in direction Croatia, we will soon reach the protected area of brines called „Sečovlje Salina Nature Park“. We are passing by the huge hotel complex Bernardin, which used to be one of the most luxurios hotels during the ex-Yugoslavian era. We can hardly believe, this Communistic building replaced a former Minorite monastery, which history goes back to the 15th century.

We are cycling along various restaurants and cocktail bars, artificial beaches and facilities for beach volleybal through a more touristic part of Piran called Portorož.

Portorož is proud of its long spa tradition. For that reason it was already a popular tourist destination in the 19th centrury. However, the salt-extraction possesses even longer tradition than the tourism alone. The locals earned their own living in the brines (salt-gardens) of Koper, Izola and Piran already in the 12th centrury. At the end of the 13th century fell the Slovenien brines unter the hegemony of the Republic of Venice, which administrated all the earnings from the salt export.

We are cycling along the high walls of the salt storages Grando and Monfort. They were planned in the Napoleonic times, but the peak of the salt production occured not until the times of the Austro-Hungarian Empire. These walls are 2,5 meters thick, in order to resist pressure of the storaged salt.

We enter a pleasantly cool hall of the former salt storage Monfort. Instead of the expected salt heaps, we discover large-scale, surreal paintings shaping dreamlike scenes with the elements of Bosch-like symbolism. Two Slovenien painters Mitja Ficko and Marko Jakše formed an artistic duo in order to create few symbiotic art-pieces linking their inventive energies. The result of this unique experiment are seventeen common paintings reflecting the inner world of both of them.

Unwillingly we turn aside the planned road and hit upon a breathtaking sculpture garden "Forma viva" in the middle of an olive grove with a sea view. We find out only later, that the "Coastal Association of Galleries" organizes an annual artistic symposium, during which 140 sculptures from sculptors coming from 30 different countries were created. The sculptures are situated in different corners of Portorož, Piran, Izola and Koper.

After that we carry our bikes down the stony stairs on the concrete road. Step by step we start to see the „Sečovlje Salina Nature Park“ spread out on the area of 6,5 km^2. The only functioning brine Lera still produces 50.000 ton of salt per year.

Probably the best place, where to spend a rainy night in Piran is the easy going pub called "Cafinho". The talkative owner of the bar explains us the background of the extraordinary beer called Bevog. The grounders of the brewery Bevog didn´t get the water-use licence from the local authorities. After a big disappointment they tried their luck in neighboring Austria. They managed to built up a brewery in the Region of Styria. The Bevog is then an European beer, I´m joking. But the owner of "Cafinho" has a straight face: „No, no, no! The Bevog beer stays for sure Slovenian!“

Na bicykloch požičaných v Pirane lemujeme kontúry slovinského pobrežia, ktoré nás čochvíľa vovedú do neďalekej chránenej oblasti soľaniek (drevených nádrží na vyparovnie soli) blízko chorvátskych hraníc. Prechádzame okolo hotelového komplexu Bernardin, za čias komunizmu jedného z najluxusnejších hotelov bývalej Juhoslávie. Nechce sa nám veriť, že na jeho území kedysi stál minoritský kláštor založený už v polovici 15. storočia. 

Míňame reštaurácie a cocktail bary, umelo vytvorené pláže a priestory na beach volejbal cez turistickejšiu časť Piranu zvanú Portorož.

Portorož sa pýši dlhou kúpeľnou tradíciou. Už začiatkom 19. storočia sem prichádzali turisti kvôli liečivým morským pobytom. Ťažba soli má však v týchto končinách ešte dlhšiu tradíciu ako samotný turizmus. V soľných záhradách Kopra, Izoly a Piranu si miestni obyvatelia zarábali na živobytie už v 12. storočí. Koncom 13. storočia však soľanky padli pod nadvládu Benátskej republiky, ktorá spravovala väčšinu ziskov z exportu soli. 

Bicyklujeme pozdĺž vysokých múrov niekdajších soľných skladov Grando a Monfort. Naplánované boli už za časov Napoleóna, ale vrchol produkcie soli nastal až za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. Múry skladov sú hrubé až 2,5 m, aby odolali nátlaku uksladnenej soli.

Vchádzame do príjemne chladnej haly Monfort, no namiesto soľných háld objavujeme veľkoplošné, sureálne obrazy znázorňujúce snivohravé scény s prvkami boschovského symbolizmu. Dvaja slovinskí maliari Mitja Ficko a Marko Jakše sa pokúsili vo forme umeleckého dua vytvoriť symbiotické diela prepájajúce ich tvorivé energie. Výsledok tohto unikátneho experimentu je 17 spoločných obrazov odrážajúcich vnútorný svet oboch umelcov.

Nechtiac odbočíme z cesty a narazíme na záhradu sôch "Forma viva" uprostred olivového hája s výhľadom na more. Až neskôr zistíme, že  tkz. "Pobrežná asociácia galérií" každoročne organizuje umelecké sympóziá, počas ktorých už vzniklo cez 140 sôch od sochárov/socháriek z 30 krajín. Výtvory sa nachádzajú v Portotoži, Pirane, Izole a Kopri.

Bicykle znášame po kamenných schodoch na betónovú cestu. Pomaly sa pred nami odkrýva Národný park soľaniek "Sečolvje" rozprestierajúci sa na území 6,5 km2. Jediná fungujúca soľanka Lera vyprodukuje 50.000 ton soli za rok.

Večer trávime v piránskom podniku "Cafinho", kde objavíme výborné slovinské pivo "Bevog". Zhovorčivý majiteľ podniku nám vysvetľuje pozadie tohto výnimočného piva. Zakladatelia pivovaru Bevog vraj nedostali od slovinskej vlády povolenie na využívanie vody. Sklamaní to skúsili hneď za slovinskými hranicami v rakúskom Štajersku, kde sa im podarilo rozbehnúť ich pivný biznis. Keď zavtipkujem, že Bevog je tým pádam európske pivo, majiteľ Cafinho rozhodne pokrúti hlavou. Nie, nie, Bevog patrí Slovinsku!