Nebojácne mesto. Nebojí sa farieb ani ich divokých kombinácií. Architektúra s flairom španielskeho
kolonializmu pozýva na prechádzku širokými ulicami. Mesto s presnou a premyslenou štruktúrou a starobylým centrom zapísaným v kultúrnom dedičstve
UNESCO.
La Laguna je chladná a počas
zimných mesiacov aj upršaná. Tak na tomto mieste Dacil šesť rokov študovala
biológiu a popritom skúmala endemitnú flóru Kanárskych ostrovov. Ešte aj
na ruinách domov tu rastú obrovské skalné ruže milujúce tie najnehostinnejšie
podmienky pre život.
Po udržiavanom
centre sa špazírujú dobre oblečené rodiny s deťmi, značkové obchody pomaly
zatvárajú a hipsterské podniky sa začínajú plniť. Mesto však napriek tomu pôsobí zádumčivo a ticho.
Študentské mesto bez študentov. Na námestí rastú palmy a priestor okolo dračieho stromu zametá pracovník
VPP jediným palmovým listom.
Vchádzame do poloprázdneho
kostola voňajúcom po kadidle a živici. Snedá soška Panny Márie sa pýši
niekoľkými náhrdelníkmi a bohatou toaletou. Každý deň pre ňu znamená novú
slávnosť.
V miestnom Tapas
Bare si ešte objednáme typicky tenerifské jedlo- ruský šalát Ensaladilla
rusa a krokety z tuniaka Croquetas
de atun.
Prežili sme ďalší "Deň slávnosť".
No comments:
Post a Comment