Posledný večer jeme na
terase ovocie v tvare hviezd- caramboles. Načúvame ruchu mesta: štrnganiu príborov, hre na gitare,
brechotu psov a ľudskej vrave. Len nebo je nehybné a pokojné.
Aj v penzióne Los Geranios už
vládne ticho. Jeho majitelia pozerajú večerné správy. Na pozadí diania zostáva stále v strehu
ozrutný vulkán Pico del Teide.
V deň odchodu ešte
treba kúpiť papas arrugadas a sušené omáčky mojo rojo i mojo verde. Tie sa dajú rýchlo pripraviť aj doma. Domáca
mi pri rozlúčke ešte ukazuje hliníkový hrniec s vykondenzovanou morskou
soľou. V ňom už od nepamäti pripravuje papas arrugadas- slané zemiaky uvarené s kožou.
Na záver od nej dostanem
cenné tipy: Papas arrugadas treba zaliať vodou
len do polky, pridať za hrsť morskej soli a hrniec prikryť servítkou.
Povariť ich 20 minút na miernom ohni bez miešania!
Lúčime sa s mestom nástenných
malieb murals, s mestom pestrej architektúry ale aj s mestom
turistov, v ktorom sa domáce obyvateľstvo pomaly ocitá v menšine.
No comments:
Post a Comment