Journey to Orgosolo

The local people are modest and connected with nature. They always maintain a pleasant distance while speaking to us, they do not intrude or try to convince us of their truth. In harsh mountain conditions the Sardinians remain true to sheep and goat breeding, which are also satisfied with poorer pastures. Family cohesion is almost the most important precondition for survival, thanks to which multi-generation families maintain the tradition of small farms. They serve not only to maintain their own livelihood but also to practice agrotourism. 

On the side of the road, wooden boards with the sign Agroturismo advertise refreshments or overnight stay possibilities. That’s how we find the farm IIloghe on our way to Orgosolo. From a small, probably one-roomed house, standing next to a traditional elongated farm building a sturdy man comes out and walks towards us. He unlocks the door of the spacious empty and cold dining room, which smells of goats. The man is talkative and it does not even discourage him that we do not speak a common language.  Communication happens through using just simple signs and fragments of improvised speech. 

In large worker’s hands he brings us a pitcher with refreshing red wine. Soon after his daughter comes, who has just put her little baby to sleep. For 25 € per person she offers us antipasti, ravioli, goats meat and wine. Most of the products come directly from the farm. The dining room walls are decorated with wooden knives, ancient weapons, horseshoes, tools for cutting fur and a cross. Through the window we watch a black dog stoically walking in the rainy garden. 

We travel to Orgosolo by taking an alternate route. First we follow the direction Nuero, later we turn left and drive through the ancient town of Oliena. The owner of our hotel complains that with this route he always loses precious time. Local politicians are not able to hasten the reconstruction of a collapsed bridge. It gave way into a ditch about nine years ago with a full police car. 

The road to the dreaded city famous for crime and wall art is steep. Even in the mid-20^th century the town of four thousand inhabitants had record crime statistics with six unsolved murders per year. Orgosolo is not only a symbol of horror but also a symbol of resistance to the Italian government and thanks to the large murals a popular tourist destination. Shabby facades of houses tell stories of the freedom struggle and point out various social problems through critical images. 

The scenes from the Gaza Strip which depict the death of a boy in the arms of his father are almost terrifying. On another wall simple people clench their fists and protest for freedom and justice while relaxed Che Guevara smokes his cigar close by. An important politician around the corner is attacked by white doves, which peck his head. A lonely old man with a leg prosthesis sits at the side of the road and gazes aimlessly into the distance. A destroyed farmer carries a whitened skull on his palm as a symbol of impoverished Sardinian farms. 

We walk silently though the narrow streets where the accusing whispers of the past diffuse with the present. Due to privatization the shepherds of pastures were gradually forced to the edge of the society and even dragged into crime. The familiar countryside immediately offered them reliable tried and tested hiding places. There are still many vivid legends and myths about the bandits from the mountain town of Orgosolo, who occasionally still show their presence. 

 ***

Prirodzenosť, historicky podnietená spätosť s prírodou a skromnosť asi najlepšie vystihujú charakter tunajších ľudí. Pri komunikácii si zachovávajú príjemný dištanc, nevtierajú sa, nepresviedčajú o svojej pravde. V drsných horských podmienkach zostávajú Sardínčania verní chovu oviec a kôz, ktoré sa uspokoja aj s chudobnejšou pastvinou. Rodinná súdržnosť je takmer najdôležitejším predpokladom na prežitie, vďaka ktorej viacgeneračné rodiny udržiavajú tradíciu malých hospodárstiev. Tieto slúžia nielen na sprostredkovanie vlastnej obživy ale aj na prevádzkovanie agroturistiky. Na okraji ciest upozorňujú okoloidúcich drevené tabule s nápisom Agroturismo na možnosť občerstvenia alebo nocľahu.

Na ceste do mestečka Orgosolo zablúdime na farmu IIoghe. Z malého pravdepodobne jednoizbového domčeka stojaceho povedľa tradične pozdĺžnej hospodárskej stavby vychádza von zavalitý chlap a kolísavou chôdzou sa blíži k nám. Vzápätí nám odomyká dvere do priestrannej chladnej miestnosti. V prázdnej jedálni zaváňa kozacina. Pán je zhovorčivý a neodradí ho, že neovládame ani jednu spoločnú reč. Postačia nám jednoduché posunky a fragmenty improvizovanej reči. Vo veľkých zrobených rukách neskôr prináša džbán s osviežujúcim červeným vínom. Onedlho prichádza jeho dcéra, ktorá akurát uspala malého syna. Za 25 € na osobu nám ponúka antipasti, ravioli, kozacinu a víno, pričom väčšina produktov pochádza priamo z hospodárskeho dvora. Steny jedálne zdobia drevené nožíky, starodávne zbrane, podkovy, náradie na strihanie srsti a kríž. Cez okno sledujeme čierneho psa, ktorý sa so stoickým pokojom prechádza po upršanej záhrade. 

Do vysokohorského mesta Orgosolo cestujeme obchádzkou. Spočiatku nasledujeme smer Nuero, neskôr odbočíme doľava a prechádzame starobylým mestečkom Oliena. Majiteľ nášho hotela sa sťažuje, že kvôli tejto obchádzke stráca drahocenný čas. Miestni politici nevedia popohnať rekonštrukciu mosta, ktorý sa asi pred deviatimi rokmi zrúti do priekopy aj s plným policajným autom.

Strmo stúpame do konca, na ktorom leží obávané mesto preslávené zločinom a nástenných umením- Orgosolo. Ešte v polovici 20. storočia malo toto asi štvortisícové mesto so šiestimi nevyjasnenými vraždami za rok rekordnú kriminálnu štatistiku. Orgosolo je nielen symbolom hrôzy ale aj odporu voči talianskej vláde a vďaka veľkoplošným nástenným maľbám murals aj obľúbeným turistickým cieľom. Ošumelé fasády domov rozprávajú príbehy boja o slobodu, poukazujú na rôzne sociálne problémy prostredníctvom kritických obrazov. 

Až hrôzostrašným dojmom na nás pôsobia výjavy z pásma Gazy, na ktorých je znázornená smrť chlapca v lone jeho otca. Na inej stene jednoduchí ľudia zatínajú päste a protestujú za slobodu a spravodlivosť, zatiaľ čo poblíž Che Guevara uvoľnene pofajčieva cigaru. Významného politika za rohom napadnú biele holubice a vyďobnú mu hlavu. Osamelý starý muž s protézou sedí na okraji cesty a bezcieľne hľadí do diaľky. Zničený farmár nesie na dlani vybielenú lebku ako symbol podvyživeného sardínskeho hospodárstva. Mlčky prechádzame úzkymi ulicami, v ktorých sa vyčítavé šepoty minulosti prelínajú s prítomnosťou.

Pôvodných pastierov postupná privatizácia pastvín pastierov vyhnala na okraj spoločnosti a niektorých donútila stať sa kriminálnikmi. Rozbrázdená krajina im v okamihu ponúkla overené skrýše. V súčasnosti existuje množstvo legiend a mýtov o zbojníkoch z horského mesta Orgonsolo, ktorí sa príležitostne hlásia o slovo.