Cala Gonone and Dorgali

In the courtyards of Dorgali large lemon trees grow. Through the slits of rusted cars tufts of the local vegetation stretch out to the light. The leaves of the bushes shine luscious dark green. Like small lanterns they brighten up the gray atmosphere of a rainy spring day. The surrounding Supramonte Mountains as well as the proximity of the sea bring regular rainfall to the Nuoro region. 

We make our way through the heavy raindrops to the local wine union Cantina di Dorgali. Its walls are painted with colorful portraits of local people picking und carrying large bunches of grapes. A group of passionate wine lovers and wine growers once again managed to harvest the crop before it was eaten by greedy birds. Since 1952 every year they bring their grapes to the union Cantina di Dorgali. It has carefully built its reputation over half a century and is currently one of best known producers of wine in Sardinia. The particular soil quality, the mountainous character of the island and the proximity of the sea offer ideal conditions for the cultivation of the Cannonau grape variety. 

In Cantina di Dorgali we taste not only the Cannonau red wine but also the traditional white wine Vermentino di Sardegna. Approximately 220 men and women plant about 650 hectares of vineyards each year, resulting in 18,000 to 20,000 hectoliters of wine. Sardinians are extremely proud of their wine, which regularly wins prizes in prestigious competitions. What´s more, thanks to the union of Cantina di Dorgali they managed to overcome the historical prejudice of Charles V. that the Sardinians are just few, crazy and disunited (pocos, locos y mal unidos). 

 

We sip Sardinian wines on the stony beaches while looking at persevering climbers. Red wine is also drunk here with fish, if it is properly seasoned. The Sardinian spring sun is still very shy and quickly scared away by rain and wind. When the cliff walls dry, we stick our fingers and feet into the porous walls and make our way up with a certain ease. Sometimes the eyes of shy lizards shine out of small cracks, now and then they dare to push out small green or brown heads. At the very top we enjoy the unique views of the sea and the sky and we cannot decide which one is more sky-blue. 

On the winding steep road we drive countless times through Dorgali to the small town Cala Gonone in the Gulf of Orosei. Surrounded by the rocky slopes of the Supramonte Mountains it offers plenty of opportunities not only for mountaineers but also for hiking enthusiasts. This former fishing town had a similar fate to other Sardinian towns and villages. With the development of tourism the infrastructure has gradually been improved and prices have risen accordingly. Yet Cala Gogone is not a classic seaside destination. Most tourists wear hiking clothes while walking along the promenade and licking the best ice cream on the island from the Fancello ice cream shop. 

We meet the locals especially in the side streets, where real life takes place. There we meet an old man attaching sheepskin to a small table and a sad widow dressed in a long dress with black lace. 

 ***

Na dvoroch mesta Dorgali rastú veľké citrónovníky a cez škáry zhrdzavených áut sa predierajú na svetlo konáre miestneho porastu. Listy kríkov svietia šťavnatou tmavozelenou. Ako malé lampióny oživujú šedú atmosféru jarného upršaného dňa. Okolité hory a blízkosť mora prinášajú regiónu Nuoro celoročne pravidelné zrážky. Cez ťažké dažďové kvapky si razíme cestu do miestnej vinárskej jednoty Cantina di Dorgali. Jej steny sú pomaľované farebnými podobizňami miestnych ľudí zberajúcich veľké hroznové bobule. 

Skupina vášnivých milovníkov vína a pestovateľov viniča opäť stihla pozbierať úrodu predtým než ich požrali nálety pažravých vtákov. Tak ako každý rok už od roku 1953 doniesli svoje hrozno do jednoty Cantina di Dorgali. Táto si starostlivo buduje meno takmer pol storočia a momentálne patrí medzi najznámejších producentov kvalitného vína na Sardínii.

Špecifický charakter pôdy, hornatý charakter ostrova a blízkosť mora ponúkajú ideálne podmienky pre pestovanie odrody hrozna Cannonau. V Cantine di Dorgali ochutnávame nielen víno Cannonau ale aj iné tradičné vína ako napr. Vermentino di Sardegna. Tie ktoré nám najviac zachutia, nakúpime do zásoby. Približne 220 mužov a žien každoročne obrábajú približne 650 hektárov viníc, z ktorých vznikne 18 tisíc až 20 tisíc hektolitrov vína. Sardínčania a Sardínčanky sú mimoriadne hrdí na svoje víno, ktoré pravidelne vyhráva ceny v prestížnych súťažiach. Navyše sa im jednotou Cantina di Dorgali podarilo prekonať historický predsudok Karola V., že Sardínčania sú "pocos, locos y mal unidos" teda že ich je ich je málo, sú šialení a nevedia sa zjednotiť. 

Sardínske vína po dúškoch vychutnávame na kamenistých sardínskych plážach a pozorujeme pritom vytrvalých horolezcov a horolezkyne. Červené víno vraj miestni pijú aj k rybe, pokiaľ je správne okorenená. Jarné sardínske slnko je ešte veľmi nesmelé a rýchlo sa nechá zastrašiť dažďom a vetrom. Keď steny uschnú, prstami a nohami sa zachytáme do poréznych stien a s ľahkosťou si razíme cestu nahor. Sem-tam z drobných škár zasvietia oči plachých jašteríc, inokedy sa odvážia vystrčiť von aj malé hlavičky. Celkom navrchu si užívame neopakovateľné výhľady na more a nebo a nevieme sa rozhodnúť, ktoré z nich je belasejšie. 

Cez mesto Dorgali kľukatou strmou cestou nespočetné razy schádzame autom do malého mestečka Cala Gonone učupeného v zálive Golf von Orosei. Obklopené skalnatými svahmi horského masívu Supramonte ponúka bohaté možnosti nielen pre milovníkov horolezectva ale aj pre nadšencov turistiky. Toto niekdajšie rybárske mestečko stihol podobný osud ako aj iné sardínske mestá a dedinky. S rozvojom turizmu tu postupne vznikla príslušná infraštruktúra a ceny sa primerane zdvihli. Napriek tomu Cala Gogone nepatrí medzi klasické prímorské destinácie. Väčšina turistov má oblečené šušťáčky a turistickú obuv a počas večernej prechádzky po promenáde si vychutnáva najlepšiu zmrzlinu na ostrove zo zmrzlinárne Fancello.

Miestnych stretávame najmä v postranných uliciach, kde sa odohráva skutočný život. Tam stretávame starčeka pripevňujúceho ovčiu kožu na drobný stolček aj smutnú vdovu odetú do čiernej čipky.