'Life can´t
be all that bad,' I´d think from time to time. 'Whatever happens, I can
always take a walk along the Bosphorus'. (Orhan Pamuk, ISTANBUL- Memories of a City)
Sailing through the Bosphorus is like listening to the voices of the past and present
at the same time. Orhan Pamuk
nostalgically describes the family walks to The
Bosphorus (tur. Boğaz-throat) in his
book “ISTANBUL- Memories of a City”. They
were supposed to have a beneficial effect on the health of children and adults.
In his memories The Bosphorus is a magical and somewhat
idealized place, a kind of collective
consciousness of the Istanbulers. During Pamuk´s
childhood, visits to The Bosphorus had been prescribed by family doctors for
generations.
Nowadays, the fishermen renting modest fishing boats
to Istanbul’s residents for trips around
The Bosphorus have been replaced by
shipping companies for tourists. The European coast boasts with its jewels such
as the Dolmabahçe Palace, Ortaköy Mosque or
Rumeli Castle, as well as modern
villas and yachts. The tourist crowds wait for the next cruise ship.
We also board one of them and, surrounded by a bunch
of noisy seagulls, look at the
historical facades of the wooden summer houses Yalı forming a continuous line on the Asian side of The Bosphorus. During the eighteenth and
nineteenth centuries, these wooden villas served as summer residences for the
descendants of wealthy Ottoman families. Due to their difficult maintenance,
they were usually not owned by just one
family, but were transferred to another family after a year or two.
During the “Republic period” in the twentieth century
Turkish politicians began to emphasize the old-fashioned identity of the Yalıs. For this reason were many of them neglected or destroyed. Those which remain make a proud and calm
impression with peaceful greenery in the background. Their distorted facades
are reflected on the dark waves of the Bosphorus
and gradually disappear with the setting sun. Neither the bathing families nor
the beaches, where Pamuk´s mother used to swim, can be seen on the coast of the
Bosphorus. Just the sun and the
moon’s reflections on the dark water surface remain unchanged.
"To
travel along the Bosphorus, be it in a ferry, a motor launch or
a rowing boat, is to see the city house by house, neighbourhood by
neighbourhood, and also from afar, as a silhouette, an ever-muting
mirage." (Orhan Pamuk, ISTANBUL-
Memories of a City)
Západ slnka na Bospore
'Life can´t be all that bad,' I´d think from time to
time. 'Whatever happens, I can always take a walk along the Bosphorus'. (Orhan Pamuk,
ISTANBUL- Memories of a City)
Plavba bosporskou úžľabinou znamená načúvať hlasom minulosti aj súčasnosti zároveň. Orhan Pamuk nostalgicky opisuje rodinné prechádzky na Bospore (tur. Boğaz- hrdlo). Tie mali mať blahodarný účinok na zdravie detí aj dospelých. V jeho spomienkach je Bosporus čarovným a čiastočne aj zidealizovaným miestom tvoriaci akési kolektívne vedomie Istanbulčanov. Počas Pamukovho detstva návštevy Bosporu dostávali celé generácie na predpis od rodinných lekárov.
Plavba bosporskou úžľabinou znamená načúvať hlasom minulosti aj súčasnosti zároveň. Orhan Pamuk nostalgicky opisuje rodinné prechádzky na Bospore (tur. Boğaz- hrdlo). Tie mali mať blahodarný účinok na zdravie detí aj dospelých. V jeho spomienkach je Bosporus čarovným a čiastočne aj zidealizovaným miestom tvoriaci akési kolektívne vedomie Istanbulčanov. Počas Pamukovho detstva návštevy Bosporu dostávali celé generácie na predpis od rodinných lekárov.
V súčasnosti
rybárov prenajímajúcich obyvateľom Istanbulu skromné rybárske bárky na výlety
po Bospore nahradili lodné spoločnosti pre turistov. Európske pobrežie sa hrdí
palácom Dolmabahçe, mešitou Ortaköy, hradom Rumeli ale aj modernými vilami a jachtami. Davy turistov
čakajú na nasledujúcu výletnú loď.
Aj my nasadneme do
jednej z nich a obklopení húfom hlučných čajok neskôr vyjavene
sledujeme historické fasády drevených letných sídiel Yalı tvoriacich súvislú líniu na ázijskom pobreží Bosporu. Počas
osemnásteho a devätnásteho storočia slúžili tieto drevené vily ako letné
rezidencie potomkov zámožných osmanských rodín. Kvôli ich náročnej údržbe
väčšinou neboli vo vlastníctve jednej rodiny ale po roku alebo dvoch ich nájom
prešiel do rúk inej rodiny. S obdobím republiky v dvadsiatom storočí
sa začala zdôrazňovať ich obsolétna národná identita, čomu padli za obeť mnohé
z pôvodných Yalı. Tie, ktoré
zostali, pôsobia hrdým a vyrovnaným dojmom na pozadí upokojujúceho
zeleného porastu. Zhypnotizovane pozorujeme ich zdeformované fasády odrážajúce
sa na tmavých vlnách Bosporu postupne miznúce so zapadajúcim slnkom. Na
pobreží Bosporu už nevidieť kúpajúce sa rodiny s deťmi, ani pláže, kde sa
zvykla kúpavať Pamukova matka už niet. Len odrazy slnka a mesiaca na
tmavej hladine Bosporu zostávajú nemenné.
"To travel along the Bosphorus, be it in
a ferry, a motor launch or a rowing boat, is to see the city
house by house, neighbourhood by neighbourhood, and also from afar, as
a silhouette, an ever-muting mirage." (Orhan Pamuk, ISTANBUL-
Memories of a City)
No comments:
Post a Comment