One of the best views of the flooded river valley and
the natural port Golden Horn (in Tur. Haliç) is offered by the coffee shop
Pierre Loti located in the Eyüp district. The waiter automatically brings us
cups of black tea. That’s the way they welcome new guests here. Couples in
love, families and tourists enjoy the local specialties such as Gözleme and
dreamily observe the water surface beneath them. The Golden Horn separates the
historical heart of Instanbul (formerly Constantinople, Slavic Carihrad) from the
rest of the city. Not only its symbolic saber shape but also its strategic
location triggered many dramatic events, which The Golden Horn witnessed
countless times.
In the afternoon we walk through a quiet terraced
cemetery lying just below Loti´s café. In the pleasant shade of alders and
cypresses we admire the white marble tombstones ornamented with the typical
Ottoman symbolism. The French writer, sailor and Turkophile Pierre Loti
probably looked for peace and inspiration for writing his bestsellers in this
place as well. He stayed and worked for some time in Istanbul. His house, built
in the original Ottoman style and decorated with old photographs, is located
near Loti´s café and serves as a museum.
After visiting Oğuz’s mother, a witty and charming
lady whose apartment is furnished in refined taste, we continue our visit of
the neighborhood of Moda. This
fashionable part of Istanbul is located in the Asian part of Kadiköy. While tourists usually prefer
staying in places like Sultanahmet or
Beyoğlu, locals enjoy walking in Moda's neighborhood. In the shade of
local tea rooms lazy spoiled cats stretch out. Sitting in the café Kemal, we look at the Bosporus from a
completely different perspective. We drink a typical hot drink Salep and during the sunset we suddenly
feel contagious Istanbul nostalgia.
The bazaars
of Istanbul
Visits to the bazaars are recommended, especially in
the early morning before the arrival of curious
tourists taking photographs. Kapalı
Çarş or the Grand Bazaar is one
of the largest and most famous bazaars in Istanbul. Meret says that it has
become more and more commercial as well as expensive in recent years. About
four thousand shops offer passers-by, among other things, jewellery, spices,
loose teas, clothing, confectionery and best of all a feast for the eyes. Local
people prefer other, cheaper and lesser-known bazaars.
In the early hours of Saturday morning, the Bakırköy Saturday Bazaar sellers slowly
unpack things from large cardboard boxes. The aisles between the stalls are
still empty. Transparent white fabrics intended for sewing curtains hang on
metal racks. Behind the plastic tables sit a few women having a fragrant burek with black tea.
Meret loves flea markets and bazaars, especially those
where she can discover miniature items for her collection. Her sister Defne
seems to know each corner of this place intimately, so she leads us through the
alleys of a seemingly complex labyrinth with sure steps. She comes here
regularly, that´s why she has already picked out her favorite stall. Here she
buys quality fabrics for relatively reasonable prices. From these fabrics she
sews stylish and high-quality clothing or other everyday items for her
nine-year-old daughter Kanat.
While drinking a cup of black tea, she explains the
paradox of the Turkish textile industry. Although Turkey produces high-quality
fabrics and clothing, they are exported abroad and sold for high prices - such
as the hipster Happy Socks. Then she
shows me pictures of a colorful self-made tracksuit, which she made for her
daughter. She adds that, among other things, the biggest inspiration for her
sewing passion is the long-standing financial crisis in Turkey.
The Turkish lira has lost up to one third of its value
since 2017, burdening also many Istanbul families. On the one hand, it is very
difficult to get quality goods from Europe and on the other they are too
expensive for the Istanbulers. In addition to high inflation, local
unemployment and the resolute politics of Erdoğan are particularly troubling.
Ara Gülar and
the Hüzün of Istanbul
"Now we
begin to understand hüzün as, not the melancholy of a solitary person, but
the black mood shared by millions of people together. What I am trying to
explain is the hüzün of an entire city, of Istanbul." (Orhan Pamuk, ISTANBUL- Memories of a City)
Ara Café was one of the favourite cafés of the Istanbul
photographer Ara Gülar, who died in 2018. His portrait with a cup of black tea
hangs on the wall among other large-format black-and-white photographs. Since
1950 the eye of his lens had captured the ordinary and exceptional days of
Istanbul. Even nowadays, the interested observer feels nearly paralyzed by the
ubiquitous melancholic feeling of Hüzün.
One must spend a longer time in this city to
understand the true Hüzün. For
example, it can be felt during the cold mornings on the Bosphorus, when the
city's contours are covered by a fine haze. It is known by local children looking
thoughtfully through a hazy window at the street.
Hüzün may be related to
unrequited love or to the nostalgia associated with past golden times. We find
it in the gaze of older men sitting on the streets with a cup of black tea. We
feel it while looking at Hagia Sophia
shrouded in the morning mist and discover it in The Gezi-Park or during a cruise on the Bosphorus. Through the veil of Hüzün,
one can discover a more authentic Istanbul, cleansed of unnecessarily idealized
views.
Istanbulské výhľady
Jeden z najlepších
výhľadov na zaplavené riečne údolie a prírodný prístav Zlatý roh (tur. Haliç) ponúka kaviareň Pierre Loti ležiaca v štvrti Eyüp. Čašník nám na privítanie prináša
šálky čierneho čaju. Zaľúbené páriky aj rodiny s deťmi si pochutnávajú na
miestnych špecialitách ako napríklad Gözleme
a zasnene hľadia na vodnú hladinu. Zlatý
roh oddeľuje historické jadro Istanbulu (predtým Konštantínopolu, slovansky
Carihradu) od zvyšku mesta. Nie jeho symbolický tvar šable ale najmä
strategická poloha podnietili mnohé dramatické udalosti, ktorými bol nepočetné
razy svedkom.
Poobede prechádzame
tichým terasovitým cintorínom ležiacim hneď pod Lotiho kaviarňou.
V príjemnom tieni jelší a cyprusov obdivujeme náhrobné kamene
z bieleho mramoru vyšperkované typickou osmanskou symbolikou.
Pravdepodobne tu hľadal pokoj a inšpiráciu na písanie svojich bestsellerov
aj francúzsky spisovateľ, námorník a turkofil Pierre Loti. Istú dobu sa zdržiaval a tvoril aj
v Istanbule. Jeho dom ozdobený spomienkovými fotografiami, zariadený
v pôvodnom osmanskom štýle slúži ako múzeum a nachádza sa neďaleko
Lotiho kaviarne.
Po návšteve Oğuzovej
matky, vtipnej a šarmantnej dámy, ktorej byt je zariadený s vycibrených
vkusom pokračujeme v návšteve susedstve Moda. Táto módna časť Istanbulu leží v ázijskej časti mesta
v štvrti Kadiköy. Zatiaľčo
turisti väčšinou zotrvávajú na miestach ako Sultanahmet
alebo Beyoğlu si miestni užívajú
prechádzky vychyteným susedstvom Moda. V tieni
miestnych čajovní sa naťahujú zlenivené rozmaznané mačky. Sediac
v kaviarni Kemal hľadíme na Bosporus z úplne iného pohľadu.
Popíjame typický horúci nápoj Salep a počas
západu slnka odrazu pocítime nákazlivú istanbulskú nostalgiu.
Istanbulské bazáre
Návštevy istanbulských
bazárov sa odporúčajú najmä počas skorého rána, ešte pred ich zaplnením
zvedavými fotografujúcimi turistami. Kapalı
Çarş alebo aj Veľký bazár, patrí
k tým najväčším i najznámejším v Istanbule. Meret tvrdí, že sa
v posledných rokoch skomercionalizoval a zdražel. Asi štyri tisíc
obchodov ponúka okoloidúcim okrem iného aj šperky, koreniny, sypané čaje,
oblečenie, cukrovinky a najmä veľkú, perfektne zladenú pastvu pre oči.
Miestni vraj uprednostňujú skôr iné, lacnejšie a menej známe bazáre.
Počas skorého
sobotňajšieho rána predavači a predavačky istanbulského bazára Bakırköy Saturday Bazaar spomalene
vybaľujú veci z veľkých kartónových škatúľ. Uličky medzi jednotlivými
stánkami sú ešte prázdne. Na oceľových konštrukciách visia priesvitné biele
látky na šitie záclon. Medzi nimi stoja plastové stoly, za ktorými posedáva
zopár žien raňajkujúcich voňavý burek s čiernym čajom.
Meret zbožňuje blšie
trhy a bazáre, hlavne tie, kde dokáže objaviť miniatúrne predmety do
svojej zbierky. Jej setra Defne, zdá sa, dôverne pozná každý roh tohto miesta
a istým krokom nás vedie uličkami zdanlivo zložitého labyrintu. Chodí
sem pravidelne a má už vychytané svoje obľúbené predavačky. Nakupuje od nich
kvalitnú látku za pomerne rozumné ceny. Pre deväťročnú dcéru potom šije štýlové
a kvalitné oblečenie či iné predmety pre každodennú spotrebu. Defne mi pri
šálke čierneho čaju vysvetľuje, že v Turecku sa síce vyrábajú kvalitné
látky i oblečenie, tie sa potom vyvážajú do zahraničia a predávajú za
vysoké ceny- ako napríklad hipsterké ponožky Happy Socks. Vzápätí mi ukazuje fotky pestrej teplákovej súpravy
a dodáva, že ju k šitiu okrem iného inšpirovala aj dlhotrvajúca
finančná kríza.
Turecká lýra stratila od
roku 2017 až jednu tretinu svojej hodnoty, čo zaťažilo mnohé istanbulské
rodiny. Ku kvalitnému tovaru z Európy sa dá na jednej strane dostať len
veľmi ťažko a na druhej strane je pre Istanbulčanov predražený. Popri
vysokej inflácii miestnych trápi hlavne vysoká nezamestnanosť či rezolútna Erdoğanova
politika.
Ara Güler a isnbulský Hüzün
"Now we begin to understand hüzün as, not the
melancholy of a solitary person, but the black mood shared by millions of
people together. What I am trying to explain is the hüzün of an entire
city, of Istanbul." (Orhan Pamuk, ISTANBUL- Memories of a City)
Kaviareň Ara jedna z najobľúbenejších
kaviarní v roku 2018 zosnulého istanbulského fotografa Ara Gülera. Jeho
portrét pri šálke čierneho čaju visí na stene medzi inými veľkoformátovými
čiernobielymi fotografiami. Od roku 1950 okom objektívu zachytával bežné
i výnimočné dni Istanbulu. Aj v súčasnosti tak nimi zaujatému
pozorovateľovi sprostredkováva tu všadeprítomný melancholický pocit hüzün.
Na pochopenie skutočného
hüzünu musí človek stráviť
v Istanbule dlhšiu dobu. Dá sa napríklad precítiť počas chladných rán na
Bospore, keď kontúry mesta zahaľuje jemný opar. Poznajú ho miestne deti
zamyslene hľadiace cez zahmlené okno na ulicu. Hüzün môže súvisieť s neopätovanou láskou alebo
s nostalgiou spojenou za zlatými časmi minulými.
Objavíme ho
v pohľade starších mužov posedávajúcich pri šálke čaju na uliciach, cítime
ho hľadiac na Hagiu Sophiu zahalenú
v rannej hmle objavíme ho aj v Gezi-Parku
alebo počas plavby na Bospore. Cez závoj Hüzünu sa dá objaviť autentickejší Istanbul očistený od zbytočne
zidealizovaných predstáv.