Franschhoek

The picturesque town of Franschhoek was founded by a group of French Huguenots, this fairytale corner on earth reminding them of parts of their homeland. The new immigrants began to grow grape vines as well as to improve their winemaking skills in this vast valley surrounded by mountains. No wonder that the vineyards have built up a leading position in the local gastronomy and the winegrowers nowadays produce top wines famous around the world.

We walk slowly through the main street consisting of cafes, wine bars, restaurants, small galleries and lots of greenery. The Sunday impression of this place is rather sleepy and relaxed in contrast to its daily "touristic and overcrowded" look. The white church built in the Cape-Dutch style mesmerizes us with its beauty till our faces get pink from staring at it in the strong sun. In front of the church grows a purple African lily Agapanthus Africanus.

I buy a handmade card with a hummingbird carrying a small fake diamond in its beak for my mother in one of the small galleries. Finally, we rest in the courtyard full of tall trees throwing reviving shade on the few benches and tables. We sample chenin blank or chardonnay in one of the few open restaurants. On the other side of the road a group of about twelve-year-old boys try to make a little money by navigating the incoming cars while parking. Together they buy a large loaf of bread and tear it with their bare hands as they sit on the edge of the pavement.

Franschhoek makes a rich impression and it is one of the favorite destinations for gourmets from around the world. Not only foreigners but also locals buy real estate here, which is said to be the most expensive in South Africa. From above we look down into the valley transformed by the shadows of the setting sun. In the early evening, the view takes in hills, vineyards, lakes and small settlements. In Franschhoek it is very easy to lose track of time.

My stomach turns as we travel though the night landscape a little later. We see people walking along the roadside in reflective vests but also without them. One has to be especially careful of cyclists, cars without lights or fake cops. At the illuminated intersection just before the turn to George Town, the police stop us.

We ask ourselves how to distinguish fake cops from the real ones. If the place doesn´t seem safe, it is recommended to stop at the next gas station, the real cops are supposed to follow the car. The police officers ask a few questions and check our international driver´s license. We arrive in the small and peaceful town of George at almost midnight. We are greeted by the sleepy maid Aida, who lives in a tiny outbuilding next to the apartment we rent with her two-year-old son.

Next day we thank her by leaving a tip and she confidently expresses her dissatisfaction. For the tip she could not even buy an ice-cream for her little boy. Even though we try to be generous and leave tips, it does not seem to fulfill every expectation.

Malebné mestečko Franschhoek založila skupinka francúzskych Hugenotov, ktorým tento rozprávkový kút na zemi pripomínal časti ich rodnej krajiny. V ďalekosiahlom údolí obklopenom horami začali noví prisťahovalci s pestovaním viniča a zveľaďovaním ich vinárskych vedomostí. Vinárstvo si tu postupne vybudovalo dôležité postavenie. Nečudo, že miestni vinohradníci v súčasnosti vyrábajú špičkové vína preslávené po celom svete.

Pomalým krokom prechádzame hlavnou ulicou pozostávajúcou z kaviarní, vinární, reštaurácií, malých galérií a množstva zelene. V nedeľu toto inak turistami pomerne vyhľadávané a obľúbené miesto pôsobí skôr prispaným a ležérnym dojmom. Zhypnotizovane hľadíme na biely kostolík postavený v kapsko-holandskom štýle, až kým nám tváre nezružovejú od silného slnka. Pred kostolom rastú dofialova kvitnúce africké ľalie- Agapanthus Africanus. V jednej z malých galérií kúpim ručne vyrábanú kartu s kolibríkom nesúcim v zobáku drobný falošný diamant.

Nakoniec si sadáme do tieňa vysokých stromov, na dvor jedného z mála otvorených podnikov. Ochutnávame miestne vína ako chenin blanc či chardonney a jedným okom sledujeme skupinku asi dvanásťročných chalanov na druhej strane cesty. Snažia sa privyrobiť si pár drobných navigovaním prichádzajúcich áut pri parkovaní. Spoločne si potom kúpia veľký bochník chleba, sadnú si na múrik a trhajú ho holými rukami.

Franschhoek pôsobí bohatým dojmom a patrí medzi obľúbené destinácie pre gurmánov z celého sveta. Ale aj miestni ľudia si tu kupujú nehnuteľnosti, ktoré patria medzi najdrahšie v Južnej Afrike. Z výšky hľadíme do údolia pretvoreného tieňohrou zapadajúceho slnka. V podvečernom čare nám pohľad kĺže po kopcoch, viniciach, jazierkach a malých osadách. V meste Franschhoek sa dá veľmi ľahko stratiť pojem o čase.

Zviera mi žalúdok, keď o čosi neskôr cestujeme nočnou krajinou. Po kraji cesty kráčajú ľudia v reflexných vestách ale aj bez nich. Veľký pozor si treba dávať najmä na cyklistov a autá bez svetiel, či falošných policajtov. Na vysvietenej križovatke tesne pred odbočkou do mesta George nás zastavia policajti. Kladú nám niekoľko otázok a kontrolujú medzinárodný vodičský preukaz.

Nakoniec sa ich pýtame, ako rozoznať falošných policajtov od tých skutočných. Ak sa nám miesto nezdá bezpečné treba zastaviť až na ďalšej benzínovej stanici. Skutoční policajti by išli za nami. Do menšieho mestečka George, pôsobiaceho pokojným a familiárnym dojmom, prichádzame až takmer o polnoci. Víta nás ospalá chyžná Aida, ktorá býva v malej prístavbe hneď povedľa nami prenajatého privátu so svojím dvojročným synom. Keď jej na druhý deň pri odchode ďakujeme a dávame prepitné, sebavedomo odvetí, že bude aspoň na zmrzlinu.