El Chaltén is a small town situated in the northern part of
the National park Los Glaciares, near
the border with Chile. It is set in picturesque surroundings and provides
breathtaking views right after crossing the city´s borders. The city´s
name comes from the language of the indigenous population of Patagonia, called Tehuelche. It refers to the omnipresent
hill of Cerro Fitz Roy, which the
people of Tehuelche considered to be
sacred.
The journey from El Calafate to El Chaltén takes about
three hours by bus and it is recommended to buy the bus tickets a few days
in advance. Before entering the city the bus stops at the administration station
of the park rangers. They briefly inform us about the status of the hiking trails
as well as about the local rules.
For example they warn us not to talk to the
street dogs, because they tend to accompany people to the National Park. They add
that we are very lucky with the weather, which is supposed to be very nice the
next few days. The local climate is influenced not only by the Atlantic and the
Pacific Ocean but also by the proximity of the Andes. As a consequence there
are frequent rainfalls and just little sunshine.
El Chaltén was founded in 1985 and belongs to the
youngest places in Argentina. One of the reasons for its foundation was the
consolidation of Argentina´s land claims against the neighbouring state of
Chile. Since then, El Chaltén has grown in particular due to peaple rejecting
the conventional way of life of Argentine cities. They realise their
entrepreneurial ambitions especially during the season from October to May.
We head off on the first seven-hour trek to the lake Laguna Cerro Torre, named after the
famous peak Cerro Torre (3128 m), just
after our arrival. Among climbers, Cerro Torre has gained
the reputation as the world´s most fertile but also most beautiful peak. This is mainly due to its smooth granite walls, partially ice-covered
surface and unpredictable weather conditions.
The first undisputed ascent of the peak of Cerro Torre was made in 1974 by the “Ragni
di Lecco” climbers Daniele Chiappa, Mario Conti, Casimiro Ferrari and Pino
Negri. The expedition reached the very top after spending nearly three weeks in
a tent due to the bad weather conditions.
El Chaltén gives the impression of a relaxed and
alternative place. In the evenings the pubs here play mainly grunge, blues-rock
and reggae music. We enjoy the local specialty locro together with home-made beer while sitting in the courtyard
of the cozy brewery Cerveceria Artesanal.
The typical warm and dense soup locro suits well after our long trek. The tourists tend to extend their hikes into the twilight hours.
On Friday evening a concert of a Patagonian Ska Band
takes place in one of the courtyards. Tourists, locals and their children
all have fun while dancing together in the fresh mountain air.
The next day we do an eight-hour hike to Fitz Roy Hill and the lake Laguna de los Tres. After twenty minutes, the view of the branched river Río de las Vueltas spreads out in front of us. After an hour and 45
minutes we are walking around the lake Capri
which is very close to a natural campsite in the nearby forest.
The surrounding nature changes its face during the trek; only the scenery of the mountain peaks stays constant. We walk
through the magical forests, cross the crystal clear rivers and observe
the Andean condors as well as the great and fearless wood-peckers. The
virgin-like forests suddenly change into a landscape reminding us of an
alluvial forest. Before reaching the goal, we have to handle an approximately one hour
long steep ascent on the stony surface.
On the last morning we decide to go for an hour-long
trek to the Los Cóndores Viewpoint. Under
good weather conditions it is possible to observe the flying condors from this
point. All local treks begin directly in El Chaltén and they are well marked. In windy weather, it is not recommended to hike to the Laguna
Toro lake or to ascent to the Laguna
de los Tres lake.
***
El Chaltén je
malé mestečko ležiace v severnej časti Národného parku Los Glaciares,
blízko hraníc s Čile. Zasadené do malebného prostredia poskytuje už pri
prekročení hraníc mesta dychvyrážajúce pohľady na okolité štíty. Názov mesta
pochádza z jazyka pôvodného indigénneho obyvateľstva Patagónie (od ľudí kmeňa
Tehuelche) a označuje všadeprítomný vrch Cerro Fitz Roy.
Cesta
z El Calafate do mesta El Chaltén trvá približne tri hodiny, pričom lístky
na autobus sa odporúčajú zakúpiť pár dní vopred. Pred vstupom do mesta autobus
povinne zastaví v stanovišti správcov Národného parku. Tí nás stručne
informujú o stave turistických chodníkov a miestnych pravidlách.
Napríklad nás upozorňujú, neprihovárať sa túlavým psom. Vraj sa dá s nimi
rýchlo skamarátiť a oni potom človeka sprevádzajú až do hôr. Park rangeri
dodávajú, že máme veľké šťastie, pretože meteorológovia hlásia výborné počasie
na nasledujúce štyri dni. Keďže je lokálna klíma ovplyvnená nielen Atlantickým
a Tichým oceánom ale aj blízkosťou Ánd, sú pre región typické časté zrážky
a málo slnečných lúčov.
Obec El
Chaltén bola založená až v roku 1985 a patrí tak k najmladším miestam
Argentíny. K jednému z dôvodov jej vzniku patrilo aj upevnenie pozemkových
nárokov Argentíny voči susedného štátu Čile. Odvtedy sa El Chaltén rozrastá
najmä prisťahovalcami odmietajúcimi konvenčný spôsob života argentínskych
aglomerácií. Ich kreatívne podnikateľské zámery tu uskutočňujú najmä počas
sezóny- od októbra do mája.
Hneď v po
príchode sa vydávame na prvú asi sedemhodinovú túru k lagúne Torre, pomenovanej
po slávnom vrchu- Cerro Torre (3128 m.n.m.). Ten kvôli nevyspytateľným
poveternostným podmienkam, hladným granitovým stenám a z časti aj
zľadovatenému povrchu medzi horolezcami získal povesť jedného z najťažšie
zdolateľných ale zato najkrajších vrchov na svete.
Ako prvý
oficiálne zdokumentovaný výstup na vrch Cerro Torre zvládol taliansky horolezec
Casimiro Ferrari so svojou výpravou v roku 1974. Po tom, čo bola výprava
donútená prečkať nepriaznivé počasie v stane, sa jej tesne pred vyčerpaním
zásob podarilo vystúpiť až na samotný vrchol.
El Chaltén
budí dojem uvoľneného alternatívneho miesta. Z početných podnikov sa
podvečer ozýva najmä grunge, blues-rock a reggae. Na dvore útulnej
pivárne Cerveceria Artesanal zalievame miestnu špecialitu Locro domácim
pivkom. Po dlhej vandrovke človeku dobre padne teplá hustá polievka. Slnko tu
zapadá neskôr večer, čo turistom umožňuje predĺžiť túry až do večerných hodín.
Na jednom z
dvorov sa v piatok večer koná koncert patagónskej ska kapely. Turisti sa
miesia s miestnymi, deti s dospelými, všetci tancujú, zabávajú sa
pospolu na čerstvom horskom vzduchu.
Nový deň so
sebou prináša osemhodinovú túru k vrchu Fitz Roy a k lagúne
nazývanej Laguna de los Tres. Už po počiatočných dvadsiatich minútach sa pred
nami rozprestrie výhľad na rozvetvenú rieku Río de las Vueltas. Asi po hodine
a trištvrte kráčame okolo lagúny Capri, v ktorej blízkosti leží
prírodný kemping. Miesta vyhradené pre stany sú oddelené stenami z vetiev stromov,
voda sa naberá z potoka, namiesto splachovacieho WC tu nájdete len
provizórnu latrínu.
Okolitá
príroda počas túry mení svoju tvár, len kulisy miestnych štítov zostávajú
nemenné. Kráčame cez magické pralesy, prekračujeme krištáľovo čisté rieky,
sledujeme andské kondory a veľké nebojácne ďatle. Prales sa odrazu mení na
krajinu pripomínajúcu lužný les. Pred dosiahnutím cieľa nás ešte čaká asi
hodinový strmý výstup po kamenistom povrchu k cieľu.
Všetky miestne
túry začínajú v blízkosti mesta El Chaltén a sú výborne značené. Pri
silnom vetre sa neodporúča túra k lagúne Laguna Toro či výstup k lagúne
Laguna de los Tres. Posledné doobedie využijeme na asi hodinovú túru k vyhliadkovému
bodu Los Cóndores Viewpoint. Za priaznivých podmienok z toho bodu dajú
výborne pozorovať krúžiace kondory.
