The Berlin Wall

We get off at the subway station Schlesiches Tor (U1) and after then we are crossing the bridge Oberbaumbrücke. The crossing of Oberbaumbrücke used to be one of several possible crossings from the West Berlin exclave to East Berlin. The only possible way to pass it at that time was by feet after paying a certain fee. In case of an unauthorized extension of the stay, had the inhabitants of West Berlin pay a special fee.

At the building near the bridge (at the end of the Falckensteinstraße), we recognize the mural of the famous Italian street-artist Blu. He depicted here the mythical character of Leviathan within the Berlin Mural Fest in 2007.

The huge Leviathan´s pink body consists of plenty other smaller pink bodies, which stick together and form his figure. He grows by eating the small men. Blu is one of the most critical mural creators in the world. Director Lorenzo Fonda made a roadmovie-documentary MEGUNICA (2008), in which he explores Blu´s work within the common South and Central America travels. 

The Berlin Wall illuminates the sharp winter morning sunshine /Wall as a gallery/. This is the place, where the locals and tourists know it under the name East Side Gallery. 

The colourful, several times redesigned tags appear up to date. We can just hardly find a hint of the old wall-memories. The original graffiti of the west side of the Wall are irreversibly gone. There is a vendor dressed in black at the end of the Wall. He is offering some tiny souvenirs- nothing else then little imitated pieces of the Wall. The nearby River of Spree is reflecting the sun. 

/The Wall as a witness of its time/. The original paintings have been preserved on the eastern side of the Wall tough. Paradoxically, as a protection against vandals, the city of Berlin had to build another wall in the front of the original Wall. /The Wall as a tourist attraction/. In the souvenir shop, you get everything from a former DDR-diary up to a postcard showing the passionate fraternal kisses of Leonid Breschnew and Erich Honecker. 

The Berlin Wall used to be not only irritating but also inspiriting for many artists. „I can remember/ Standing, by the wall/ And the guns, shot above our heads/ And we kissed, as though nothing could fall/,“ sings David Bowie in Heroes (1977). The producer Tony Visconti claims, that Bowie was inspired by his affair with the singer Antonia Maaß to create the Hero song. The recording studio was just 20-30 meters from the Berlin Wall. Bowie was watching them through its window as Visconti kissed Maaß on the background of the wall.

Bowie came to Berlin almost at the same time and for a similar reason as Iggy- because of the withdrawal treatment. In the mid-70s, they rented an apartment in the Schöneberg district and painted the walls in black. Bowie often sat on the one of the window frames and composed songs.

Vystúpime na zastávke Schlesisches Tor (U 1) a potom kráčame po moste Oberbaumbrücke. Prechod Oberbaumbrücke bol jedným z viacerých možných prechodov z exklávy Západný Berlín do Východného Berlína. Dalo sa ním prejsť len pešky a za určitý poplatok. Za nepovolené predĺženie jednodňového pobytu museli Západoberlínčania zaplatiť pokutu. 

 

Na budove blízko mostu (koniec ulice Falckensteinstraße) spoznáme mural známeho talianskeho pouličného umelca, ktorý si hovorí Blu. Na bočnej stene klubu Magnet vyobrazil mýtickú postavu Leviathana v rámci berlínskeho festivalu pouličných malieb murals Backjump Mural v roku 2007. 

Leviathan, miestami prezývaný aj ružový mužíček je zložený z mnohých tiel na sebe nalepených malých mužíčkov a jedného si práve vkladá do úst. Blu patrí medzi najkritickejších tvorcov murals na svete. Režisér Lorenzo Fonda natočil o jeho tvorbe roadmovie-dokument MEGUNICA (2008), v ktorom spolu s ním cestuje po krajinách Južnej a Strednej Ameriky mapujúc pritom jeho tvorbu.

Berlínsky múr dopoludnia osvetľuje ostré zimné slnko. Múr ako galéria. Na tomto mieste ho miestni aj turisti poznajú aj pod názvom East Side Gallery.

Farebné, veľakrát prerobené tagy pôsobia moderne. Nadarmo tu hľadáme aspoň náznak presvitajúcich spomienok. Pôvodné grafity zo západnej strany múru sú nenávratne preč. Na konci múru stojí predavač v čiernej bunde a ponúka napredaj drobné suveníry- čo iné ako kúsky Berlínskeho múru. Slnko sa odráža na neďalekej rieke Spree.

Múr ako svedok svojej doby. Na východnej strane sa prvotné maľby ešte zachovali. Kvôli ochrane pred vandalmi muselo mesto Berlín paradoxne postaviť pred pôvodným múrom ďalší múr. Múr ako turistická atrakcia. V obchode so suvenírmi dostanete všetko od zápisníka v štýle pasu bývalej DDR až po pohľadnice zobrazujúce vášnivý bratský bozk Leonida Brežneva a Ericha Honeckera. 

Berlínsky múr svojho času nielenže iritoval ale aj inšpiroval mnohých umelcov a umelkyne. „I can remember/ Standing, by the wall/ And the guns, shot above our heads/ And we kissed, as though nothing could fall/,“ spieva David Bowie v známej skladbe „Heroes“ (1977). Producent Tony Visconti dodnes tvrdí, že Bowieho k piesni podnietil jeho románik so speváčkou Antoniou Maaß. Nahrávacie štúdio sa nachádzalo len 20-30 metrov od Berlínskeho múru. Akurát, keď Visconti na pozadí múru pobozkal speváčku Maaß, ich vraj Bowie sledoval z okna.

Bowie prišiel do Berlína takmer v tom istom čase a z podobného dôvodu ako Iggy Pop. Kvôli odvykacej liečbe. V polovici sedemdesiatych rokov si spoločne prenajali byt v štvrti Schöneberg a jeho steny namaľovali načierno. Bowie často sedával na jednom z okenných rámov a skladal piesne.