Sankt Marxer Friedhof

Hovoríš: „Mám pre teba prekvapenie“ a potom ma vodíš betónovou džungľou tretieho viedenské obvodu Landstraße. Povedľa hlučnej cesty Leberstraße sa hrdo týči železná brána vsadená do vysokého tehlového múru so symbolom hexagramu a kríža. 

Prechádzame územím posledného viedenského cintorínu postaveného v štýle Biedermeier  na príkaz cisára Jozefa II. Jozefínske reformy zakazovali pochovávať zosnulých v rámci mestských hradieb (dnešný prvý obvod). A tak komunálne cintoríny vznikali až za ochranným valom, celkom na okraji mesta.  

Cintorín St. Marx. získal meno podľa kaplnky zasvätenej Sv. Marekovi (na okraji ochranného valu stáli kaplnky hlavne pre cestovateľov a vyberačov mýta) a bol zatvorené v roku 1874 po rozšírení hraníc Viedne. 

V rozpätí rokov 1784-1874 tu meštiacke rodiny pochovali: vynálezcov, architektov, kniežatá, geografov, cestovateľov, historikov, juristov, priemyselníkov, komponistov, maliarov, mníšky, filológov, filozofov, politikov, spisovateľov ale aj rytierov, hrobárov či kontesy.

Na cintoríne St. Marx bol v bezmennom hrobe chudobných pochovaný aj v W.A. Mozart. Celé jedno storočie trvalo, kým viedenský starosta Johann Kaspar von Seiller nariadil identifikovať približnú polohu jeho posledného odpočinku. 

Hroby sú porastené brečtanom a vzduchom sa šíri výrazná vôňa orgovánu. Náhodné stretnutie: pred nami stojí tvoj fajčiaci kolega Kristián. Cez bielu igelitku presvitá jemná fialová. Vraj sem každý rok chodí na kvety orgovánu a následne z nich vyrába orgovánový likér.  

Kristián vlastne vyrástol na cintoríne St. Marx. Jeho rodina dedila z generácie na generáciu správcovský tehlový dom, stojaci hneď za vstupnou bránou. Ako jedináčik strávil detstvo skrývaním sa za náhrobnými kameňmi. Orgován je ako droga, ktorá dlho omamne pôsobí až bodu, keď ju už nemôžete ani cítiť. No neviete bez žiť. Kristián už nebýva na cintoríne, ani nikto z jeho rodiny. No pravidelne sa sem vracia. Najmä keď hojne zakvitnú orgovánové kríky.

Mozartov hrob hľadá väčšina turistov na hlavnom viedenskom cintoríne Zentralfriedhof, kde stojí len veľkolepý ale vyprázdnený pamätník. Ten skutočný je porastený sirôtkami. Zlomený stĺp a dumajúci anjel len naznačujú, kde by sa miesto Mozartovho posledného odpočinku mohlo nachádzať.