Červená hora/Montaña
Roja- Južné pobrežie ostrova Tenerife. Mesačná krajina. Veterná a nehostinná.
Monotónne púštne končiny so slanou piesočnatou pôdou. Odolný život tu pretrváva len vďaka svojím transformáciám. V januári kráčam bosá po pláži. Jej piesok je zrnitý, drsný, tmavý a
chladný.
Vo vetre pulzuje všadeprítomný
vulkán Pico del Teide (3718 mnm). Načúvam jeho skrytému tlkotu. Predstava cunami nás zaplaví vlnou pokory a vlastnej malosti. Už nikdy nebudeme nocovať na pláži, už nikdy... Na zatiahnutom nebi sa vznášajú desiatky
farebných šarkanov. Po hladine Atlantického oceána kĺžu krátke dosky
kitesurferov. Šarkany ich unášajú vode, približujú nebu.
Ja sa nebu vzďaľujem, radšej
hľadám korene. V piesku ich nie a nie zapustiť. Keď ide o holý život,
prestávam veriť hravosti vetra. Duny na pobreží pravidelnými pohybmi menia
tvary krajiny. Len endemitné porasty zostávajú nemenné. Paleosiluety mesačnej krajiny.
Až slnko ožiari jej nehostinnosť. Objavíme jašterice, drobný hmyz, vtáctvo. Všetko chránené druhy. Zmenou pohľadu.
Pieseň k článku:
No comments:
Post a Comment