1140 (Rosental)

 

Autumn trails

 

Moth

Cocooning

into the dark rainy evenings

we are just like the wine flies-

created and destroyed

from nothing.

Nočný motýľ

 

Zakuklení

do tmavých upršaných večerov

vznikáme a zanikáme z ničoho

ako vínne mušky. 

 

 

***

The Reconciliation Day in Port Elisabeth

Jeffreys Bay, where we make a short stop before reaching Port Elisabeth, is a coastal town famous especially among surfers. At the end of the promenade we discover a restaurant with excellent wine, quality cousine and great ocean view- Kitchen Windows. This name was adopted by local surfers during the sixties, who eagerly stared at the waves through the kitchen window.

We arrive at our hostel in Port Elisabeth in the early evening. Its owner does not ask us for any documents, we do not seem to be up to something. Due to “The Reconciliation Day”, he does not recommend us either going to the city center, on the beach or waling in the extremely dangerous neighborhood. There is a lot of chaos on the beach and nothing interesting to see in the city. The best idea would be to order a pizza and stay in the room. Or maybe we could drive to nearby casino and spend evening there.

We desperately look at the multi-storey electric fence under high voltage and decide spending the night in the room. From the beach reach us explosions of fireworks, on the street shout angry people at each other, on the roof nervously scurry some creature. The owner of the hostel mysteriously talks about “the others” that should be avoided. “The others” are dangerous; they could possibly rob or even kill us. 

Next morning we throw the key into the box behind the fence quite inconspicuously. If “the others” saw us, they would break into the hostel and loot everything. So this is how we celebrated the big feast of the reunification of South Africa- in the safety of our four walls. 

Sviatok zjednotenia v Port Elisabeth

Asi polhodinku pre mestom Port Elisabeth zastavíme v pobrežnom meste Jeffreys Bay preslávenom najmä medzi surfermi. Na konci promenády objavíme podnik s výborným vínom, kvalitnou kuchyňou a výhľadom na oceán- Kitchen Windows. Tento názov si osvojili najmä miestni surferi počas šesťdesiatych rokoch, ktorí cez kuchynské okno túžobne hľadeli na vlny oceánu.

Podvečer prichádzame do našej ubytovne v meste Port Elisabeth. Jej majiteľ od nás nepýta žiadne doklady, vraj nevyzeráme nato, že by sme mali niečo za lubom. Kvôli dnešnému sviatku nám neodporúča ísť ani do centra mesta, ani na pláž, ani prechádzať sa po mimoriadne nebezpečnom susedstve. Na pláži je veľký chaos a v meste sa nenachádza nič zaujímavého. Najlepšie bude, ak si objednáme pizzu a zostane na izbe. Alebo sa môžeme odviesť autom do neďalekého kasína a stráviť večer tam.

Okolo ubytovne je natiahnutý niekoľkoposchodový elektrický plot pod vysokým napätím. Z pláže k nám doliehajú výbuchy ohňostrojov, z ulice rozčúlené ľudské hlasy, po streche ubytovne čosi nervózne cupitá. Majiteľ ubytovne záhadne rozpráva o "tých druhých", ktorým sa treba vyvarovať. "Tí druhí" sú nebezpeční, okradnú nás a možno aj zabijú. Kľúčik máme vhodiť do schránky za plotom celkom nenápadne. Ak nás "tí druhí" uvidia, vlámu sa do ubytovne a všetko vyrabujú. "Sviatok zjednotenia Južnej Afriky" tak oslavujeme v bezpečí našich štyroch stien.

Napriek vysoko bezpečnému ubytovaniu v noci nemôžem spať, nervózne sa prehadzujem zo strany na stranu. V prípade výpadku elektriny je celá ubytovňa zásobovaná náhradnými svietidlami. Na nočnom stolíku sa leskne veľká baterka. Svietim si ňou do bedekra, v ktorom sa dozviem, že centrum mesta Port Elisabeth sa určite oplatí navštíviť, aj keď má už najlepšie časy za sebou. Návšteva sa oplatí nielen kvôli priestranným parkom a záhradám, mnohým budovám z čias zakladateľov mesta ale aj starodávnej radnici či trhovisku.