Friedrichshain

Friedrichshain used to be especially a quarter of students as well as a quarter of an alternative scene. Nowadays, it booms with small designer shops, hipster locals and expensive flats. After the fall of the Iron Curtain, the generous real estate market offered two- or four-room flats with high ceilings either for rent or for sale.

No one bothered that the toilet was in hallway outside the flat, because it was incredibly spacious and affordable. Not only for this reason, had various artists kept on coming to Berlin. The electro-duo 2raumwhonung could probably sing something about this period of time. 

On the Revaler Straße there are some guys around thirty standing in a two-meters distance from each other. We hear their loud “pssst”, while walking by. Over one of the brick gates, we descend into the RAW- outdoor cultural and urban space. The abbreviation RAW dates back to 1867, when the repair service of the national railways (Reichsbahnausbesserungswerk) was celebratory opened.

The RAW was finally closed in 1995. Cultural institutions have slowly begun to settle on this abandoned post-industrial area. A climbing and skateboarding hall, swimming pool, galleries RAW ART and Urban Spree as well as concert halls, clubs and gastronomic enterprises arose. A bigger market takes place on a huge concrete area once a week. 

The Berlin daily newspaper Berliner Morgenpost wrote in August 2015 about the shady side of this touristic party place- about a dense concentration of drug dealers, pocket thieves and street hooligans. The Wiener Straße quakes already at seven pm with the loud noise of firecrackers. We are looking for a nice spot, where we could have a typical beer Schneider Weiße. 

Instead of this, we find just a dead rat and some drug dealers. The same problem surely had Mr. Lehmann (from the book of Sven Regener), who was wandering through similar streets as he met the crazy-killer dog and finally drunk the whole stolen whiskey.

Most of the Berliners leave the city during the New Year´s Eve. Those who remain, try to spend their evening in their own way- for example by throwing firecrackers from the window for hours or f.e. by playing petang by the Paul-Lincke-Ufer. 

We are looking for the famous bar Café Atlantik in the quarter of Kreuzberg. It used to be a favourite bar of local regulars and young rubbernecks. The jubox was playing melancholic-pop chansons of Element of Crime at the background of human babble till the early hours. Finally, we find the bar, but the staff is already closing it. Its interior creates rather an impression of an Indian restaurant then of an authentic Berlin pub.

We come upon a murky bar Melitta Sundström by chance. We are sipping our beer in a candle light and eating a lentil soup. Aca says, that lentils should bring us prosperity in the New Year. The velvet voice of Jose Gonzales spreads out in the bar. The step of the waiters is graceful, walls are painted black and the toilets are shared by all genders. 

We spent our New Year´s Eve at this nice queer bar named after the well-known Berlin transvestite- Melitte Sundström. A little later we find out the real reason for the Berlin arrival of David Bowie 1976. 

Berlin in winter is surely worth visiting. It is chilling, when we are crossing the endless street of Karl Marx. It is foggy and gray as we are walking along the blocks of the Holocaust Memorial. It is sunny, when we are standing on the west side of the Berlin Wall. It is conceptual by immortal works of Joseph Beuys f.e. in the gallery of contemporary art in Hamburger Galerie.

 

The day after...

Friedrichshain, kedysi najmä štvrť študentov a alternatívnej scény, v súčasnosti prekvitá malými dizajnérskymi obchodíkmi, hipsterskými lokálmi a drahými bytmi na prenájom. Po páde Železnej opony ponúkal veľkorysý trh imobílií na prenájom i napredaj byty s vysokými stropmi a nie hocijaké. Hneď dvoj- alebo štvorizbové. 

Nikomu nevadilo, že WC bolo na chodbe, keďže boli neuveriteľne priestranné a cenovo dostupné. Nielen ale aj z tohto dôvodu začali do Berlína putovať zástupy umelcov a umelkýň. O tomto období by vedelo porozprávať elektropopové duo 2raumwohnung. 

Na ulici Revaler Straße postáva v asi dvojmetrových rozstupoch niekoľko chlapov okolo tridsiatky. Keď špacírujeme popri nich, začujeme hlasné „Psssst!“. Cez jednu z tehlových brán zostupujeme do outdoorového kultúrno-urbánneho priestoru RAW. Pomenovanie RAW pochádza z roku 1867, kedy bola slávnostne otvorená miestna opravovňa ríšskych železníc (Reichsbahnausbesserungswerk). Tá zasahovala až na južný okraj Revaler Straße. 

Opravovňu ríšskych železníc definitívne zatvorili v roku 1995 a na opustenom postindustriálnom území sa pomaly začali usídľovať kultúrne inštitúcie. Postupne tu vznikli: lezecká a skejtbordová hala, bazén, galérie RAW ART a Urban Spree, koncertné haly, kluby a gastronomické podniky. Raz do týždňa sa na obrovskej betónovej ploche koná blší trh a v lete celý priestor žije hlavne mladými ľuďmi. 

Berlínsky denník Berliner Morgenpost v článku z ôsmeho augusta 2015 spomína aj tienistú stránku tohto turistami a turistkami obľúbeného párty-miesta. Na nebezpečnú koncentráciu drogových dílerov, vreckových zlodejov a pouličných výtržníkov minulé leto doplatili dvaja napadnutí a okradnutí Holanďania a jeden 26-ročný Berlínčan. 

Ulica Wiener Straße sa už o siedmej večer otriasa hlukom delobuchov. Hľadáme sympatický podnik, v ktorom by sme si mohli dať typické kvasinkové pivo Schneider Weiße. No namiesto toho nachádzame len vypaseného zdochnutého potkana a dvoch psstkajúcich drogových dílerov. Podobnými uličkami určite blúdil aj pán Lehmann Svena Regenera, keď v tú osudnú noc natrafil na zabijáckeho psa, ktorého nakoniec opil ukradnutou whisky.

Väčšina Berlínčanov na Silvestra mesto opúšťa, tí čo ostávajú, si ho spestria po svojom. Napríklad nepretržitým hádzaním petárd z balkóna na ulicu alebo hraním petangu na nábreží Paul-Lincke-Ufer.

V štvrti Kreuzberg hľadáme podnik Café Atlantik. Ešte pred desiatimi rokmi to bol obľúbený lokál miestnych štamgastov a mladých zvedavcov, z džuboxu zneli takmer nepretržite melancholicko-popové šansóny Element of Crime a na pozadí rezonovala až do skorých ranných hodín ľudská vrava. Keď Café Atlantik konečne objavíme, personál akurát vykladá barové stoličky. Jeho interiér aj obsluha vytvára skôr dojem indickej reštaurácie ako autentického berlínskeho pajzlu.

Náhodou zablúdime do sympaticky pochmúrneho podniku Melitta Sundström. V prítmí sviečok popíjame pivo a z prinesených plastových nádobiek nebadane vyjedáme kari-šošovicu. Chceme uveriť porekadlu, že jedenie šošovice na Nový rok prináša blahobyt. V bare sa rozlieha zamatový hlas Josého Gonzálesa, krok čašníkov je ladný, steny natreté načierno a WC spoločné pre všetkých. 

Prevažnú časť Silvestrovského večera tak trávime v príjemnom podniku miestnej queer scény pomenovanom po známom berlínskom transvestitovi- Melitte Sundström. O niečo neskôr zisťujeme skutočný dôvod príchodu Davida Bowieho do Berlína v roku 1976. K rozhodnutiu ho pohol vzťah k nemeckej speváčke, herečke, tanečníčke a očarujúcemu transvestitovi Romy Haag.

Deň po...

Denník Berliner Morgenpost bilancuje berlínsku silvestrovskú noc pozitívne- napriek amputovaným prstom, ostreľovaným policajtom a početným zásahom požiarnikov. Jeden pán z mestskej štvrti Hellersdorf púšťal sedem hodín nepretržite pyrotechniku od výmyslu sveta. V pivnici jej vraj skladoval až jednu tonu. 

Zimný Berlín stojí za návštevu. Je mrazivý keď vykračujeme nekonečnou ulicou Karola Marxa. Hmlistý a sivý, keď chodíme pomedzi kvádre Pomníka Holokaustu. Slnečný, keď stojíme na západnej strane Berlínskeho múru. Konceptuálny nesmrteľnými dielami Josepha Beuysa v galérii súčasného umenia Hamburger Galerie. Dokonca vie aj zahriať. Keď už nie vysnívanou geršňovou polievkou od Angely Merkel, aspoň živou predstavou horiaceho polienka.